Trump zatiaľ neukončí vojnu v Iráne, možno však čoskoro

Americký prezident v utorok vyhlásil, že Spojené štáty zatiaľ nie sú pripravené ukončiť vojnu v Iráne, ale mohlo by sa tak stať už v blízkej budúcnosti. Zároveň označil za „hlúpu chybu“, že sa spojenci v NATO odmietli podieľať na vojenskej operácii USA v Iráne a na odblokovaní Hormuzského prielivu.

„Ešte nie sme pripravení odísť, ale odídeme v blízkej budúcnosti, odídeme prakticky už čoskoro,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Zopakoval, že ak by sa americké sily stiahli už teraz, Iránu by podľa neho trvalo desať rokov, kým by sa zo zásahu zotavil.

Väčšina krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) informovala Spojené štáty, že sa nechcú zúčastniť na vojenskej operácii USA proti režimu v Iráne, a to napriek tomu, že takmer všetky štáty so zásahom a jeho cieľmi jednoznačne súhlasili. V utorok to vyhlásil americký prezident Donald Trump.

Dodal zároveň, že USA pre svoje úspechy už aj tak nepotrebujú a ani nechcú pomoc od svojich spojencov.

Trump podľa svojich slov vždy považoval NATO za „jednosmernú ulicu – budeme ich chrániť, ale oni pre nás neurobia vôbec nič, najmä v čase núdze“, uviedol na svojej sieti Truth Social. Vraj preto ho neprekvapilo, že sa „spojenci“ USA, ako ich v príspevku označil, nechcú do operácie proti Iránu zapojiť, hoci podľa neho súhlasili s postupom USA a tiež s tým, že Iránu nesmie byť dovolené disponovať jadrovými zbraňami.

Aktivita židovských osadníkov na Západnom brehu Jordánu sa výrazne zvýšila, čo vedie k obavám z masového vysídľovania Palestínčanov, upozornil v utorok vo svojej správe Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR).

Aktivity poukazujú na koordinované akcie a izraelskú politiku, ktorá by mohla viesť k masovému vysídľovaniu obyvateľstva, „čo vyvoláva obavy z etnických čistiek“, pričom nezákonný presun chránených osôb predstavuje vojnový zločin, uvádza sa v správe zverejnenej v utorok.

OHCHR zdokumentoval dovedna 1 732 incidentov násilia zo strany osadníkov za 12 mesiacov – do konca októbra 2025 –, čo je nárast oproti 1 400 v predchádzajúcom 12-mesačnom období. Správa sa zaoberá vývojom do októbra a novšie údaje nezahŕňa.

Francúzsko sa podľa prezidenta Emmanuela Macrona nikdy nezúčastní na operáciách s cieľom odblokovať Hormuzský prieliv, je však pripravené pomôcť s eskortovaním plavidiel, len čo sa situácia upokojí. Macron tiež uviedol, že Francúzsko pokračuje v prípravách koalície, ktorá by po ukončení bojov na Blízkom východe mohla zabezpečiť slobodu plavby v prielive.

„Nie sme stranou tohto konfliktu, a preto sa Francúzsko v súčasnej situácii nikdy nezúčastní na operáciách zameraných na otvorenie alebo oslobodenie Hormuzského prielivu,“ vyhlásil Macron na úvod zasadnutia vlády k vojne na Blízkom východe.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že zabitie teheránskeho šéfa národnej bezpečnosti Alího Laridžáního bolo súčasťou snahy dať Iráncom šancu odstrániť svojich vládcov.

„Dnes ráno sme zlikvidovali Alího Laridžaního, šéfa Revolučných gárd, čo je gang gangstrov, ktorí v skutočnosti riadia Irán,“ povedal Netanjahu v televíznom vyhlásení.

Povedal, že zvrhnutie duchovných autorít Iráncami „sa nestane naraz, nestane sa to ľahko. Ale ak v tom vytrváme, dáme im šancu vziať svoj osud do vlastných rúk“.

Irán zabitie Laridžáního nepotvrdil.

Riaditeľ amerického Národného protiteroristického centra Joe Kent v utorok oznámil odstúpenie z funkcie. Ako dôvod uviedol svoj nesúhlas s vojenským zásahom USA proti Iránu.

Islamská republika podľa jeho slov „nepredstavovala bezprostrednú hrozbu“ pre Spojené štáty, ako tvrdil prezident Donald Trump.

„S čistým svedomím nemôžem podporiť prebiehajúcu vojnu v Iráne. Irán nepredstavoval pre našu krajinu žiadnu bezprostrednú hrozbu a je zrejmé, že sme túto vojnu začali pod tlakom Izraela a jeho vplyvného amerického lobovania,“ napísal Kent v liste adresovanom Trumpovi.

Lietadlo patriace ruskému ministerstvu pre mimoriadne situácie odletelo vo štvrtok 12. marca z leteckej základne na iránsko-azerbajdžanskej hranici do ruského hlavného mesta. Potvrdili to údaje zo sledovania letu, ku ktorým mala prístup Novaja gazeta Evropa.

Kuvajtské noviny al-Džarída s odvolaním sa na „vysokopostavený zdroj“ v nedeľu 15. marca uviedli, že ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok zariadil prevoz nového iránskeho vodcu Modžtabu Chámeneího z Iránu do Moskvy na lekárske ošetrenie. Údajne utrpel vážne zranenia pri izraelskom nálete 28. februára, pri ktorom zahynul jeho otec a bývalý najvyšší vodca Alí Chámeneí.

Poľsko neplánuje vyslať svojich vojakov do Iránu, keďže konflikt priamo nesúvisí s bezpečnosťou krajiny. V utorok to pred rokovaním vlády vyhlásil poľský premiér Donald Tusk.

Tusk uviedol, že Poľsko sa sústreďuje na plnenie svojich úloh v rámci NATO a posilňovanie vlastných ozbrojených síl. „To, čo máme k dispozícii na mori, musí slúžiť bezpečnosti Baltského mora. A naši spojenci vrátane Američanov to veľmi dobre chápu,“ dodal.

Tusk ubezpečil verejnosť, že vláda nepripravuje vojenskú operáciu. „Nie je dôvod na obavy, vláda neplánuje žiadnu expedíciu smerom k Iránu,“ povedal.

Ak bude iránska vojna pokračovať do júna, akútny hlad bude hroziť ďalším desiatkam miliónov ľudí vo svete. Vyplýva to z analýzy Svetového potravinového programu (WFP) zverejnenej v utorok.

Americko-izraelské útoky na Irán, ktoré sa začali 26. februára, zablokovali kľúčové trasy pre humanitárnu pomoc, čo spomalilo dodávky životne dôležitej podpory do oblastí niektorých z najhorších kríz na svete.

Pokračovanie vojny povedie do júna k tomu, že akútnemu hladu bude vystavených ďalších 45 miliónov ľudí v dôsledku nárastu cien potravín, ropy a dopravy, vyplýva z odhadov WFP.

Iránsky veľvyslanec v Rusku Kazem Džalálí poprel správu médií, že nový najvyšší vodca krajiny ajatolláh Modžtába Chámeneí sa lieči v Moskve, informovala štátna tlačová agentúra TASS.

Správy uvádzali, že 56-ročný muž, ktorý bol údajne ťažko zranený pri americko-izraelskom nálete, pri ktorom zahynul jeho otec, bol na osobné pozvanie prezidenta Vladimira Putina prevezený do Moskvy na lekárske ošetrenie.

Iránske ministerstvo spravodajských služieb v utorok vyhlásilo, že v rámci celoštátnej operácie zaistilo stovky internetových systémov satelitu Starlink.

„Boli identifikované polohy satelitných systémov a trestná činnosť ich používateľov bola monitorovaná a kontrolovaná,“ uviedlo ministerstvo spravodajských služieb vo vyhlásení, ktoré citovali iránske agentúry Mehr a Tasním.

„Premiér a ja sme nariadili IDF, aby pokračovala v prenasledovaní vodcov režimu teroru a útlaku v Iráne,“ uviedol izraelský minister obrany Jisra’el Kac.

„Americký prezident Trump hovoril o vysokej miere fluktuácie iránskeho vedenia... budeme ho informovať o tom, že vysoká miera fluktuácie pokračuje a po atentáte na dvoch zostávajúcich najvyšších predstaviteľov sa dokonca zvyšuje,“ dodal.

Kac pokračoval chválou pilotov izraelských vzdušných síl a spravodajských predstaviteľov zapojených do operácie.