"Izrael je pre vás nepriateľom". Laridžání vyzval moslimov na podporu Iránu

Letecký útok na teheránsku väznicu Evín, ktorý izraelská armáda podnikla v júni 2025, bol vojnovým zločinom. Vyplýva to zo záverov komisie nezávislých expertov, ktorých preverovaním poverila Rada OSN pre ľudské práva.

V správe, ktorú v pondelok v Ženeve predložila trojica právnych expertov monitorujúcich pre OSN situáciu v Iráne, sa uvádza, že útok na väznicu z júna 2025, pri ktorom zahynulo približne 80 ľudí, nebol legitímnym vojenským cieľom. Evín je notoricky známa tým, že sú v nej zadržiavaní politickí väzni.

Iránsky prezident Masúd Pezeškján telefonicky hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, v ktorom trval na tom, že „Irán túto hroznú vojnu nezačal“.

„Obrana proti invázii je prirodzené právo, v ktorom sme dobrí,“ povedal na sociálnych sieťach.

„Využívanie amerických základní proti Iránu v regióne s cieľom narušiť naše vzťahy s našimi susedmi by malo byť zastavené,“ uviedol tiež.

Iránsky líder trval na tom, že jeho krajina sa „nevzdá tyranom“ a vyzval „globálne spoločenstvo, aby túto inváziu odsúdilo“.

V dôsledku najnovšej eskalácie konfliktu medzi Izraelom a proiránskym militantným hnutím Hizballáh bolo v Libanone zo svojich domovov vyhnaných už viac než jeden milión ľudí, vyplýva z oficiálnych štatistík.

Oddelenie libanonskej vlády na pomoc pri riešení katastrof spresnilo, že doteraz bolo v krajine oficiálne registrovaných 1 050 000 vysídlencov. Útočisko v núdzovom ubytovaní našlo približne 130-tisíc ľudí.

Najvyšší iránsky bezpečnostný predstaviteľ v pondelok vyzval krajiny s moslimskou väčšinou, aby prehodnotili svoj postoj voči Iránu uprostred jeho vojny s USA a Izraelom.

V liste napísanom v arabčine a nie v perzštine, v ktorej sa v Iráne hovorí, Alí Laridžání, tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti, vyzval lídrov ostatných krajín, aby „premýšľali o budúcnosti islamského sveta“.

„Dnes existuje konfrontácia medzi Amerikou a Izraelom na jednej strane a silami odporu na druhej strane,“ povedal. „Viete, že Amerika nie je lojálna nikomu a že Izrael je pre vás nepriateľom. Na chvíľu sa zastavte a zamyslite sa nad sebou a nad budúcnosťou regiónu. Irán je vo svojich radách voči vám úprimný a nesnaží sa vás ovládnuť,“ dodal.

Iránske Revolučné gardy (IRGC) pohrozili v pondelok útokmi na americké spoločnosti v krajinách Perzského zálivu a vyzvali ich zamestnancov, aby sa zo sídiel týchto firiem evakuovali.

„Zamestnanci amerických spoločností... sú vyzvaní, aby tieto oblasti okamžite opustili. Iránske revolučné gardy plánujú tieto miesta čoskoro zasiahnuť,“ uviedli IRGC na svojej oficiálnej webovej stránke Sepah News.

Zatiaľ nie je jasné, o ktoré americké spoločnosti ide, minulý týždeň však iránska tlačová agentúra Tasním zverejnila na Telegrame zoznam potenciálnych cieľov. Ten zahŕňal sídla technologických gigantov Amazon, Google, Microsoft a Nvidia v krajinách Perzského zálivu.

Iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chámeneí vymenoval bývalého veliteľa Zboru islamských revolučných gárd generála Mohsena Rezáího za svojho vojenského poradcu. S odvolaním sa na iránske médiá o tom v pondelok informovala agentúra AFP.

Rezáí (71) v minulosti velil Revolučným gardám, ktoré sú označované za ideologickú zložku iránskej armády. Neskôr zastával vysoké pozície v politickom systéme Iránu.

Turecko v pondelok odsúdilo pozemnú operáciu izraelskej armády v Libanone a varovalo pred „ďalšou humanitárnou katastrofou“ na Blízkom východe.

„Rozhodne odsudzujeme izraelskú pozemnú operáciu v Libanone, ktorá zhoršuje nestabilitu v regióne,“ uviedlo vo vyhlásení turecké ministerstvo zahraničných vecí.

„Implementácia genocídnej politiky a politiky kolektívneho trestu zo strany vlády (izraelského premiéra Benjamina) Netanjahua, tentoraz v Libanone, povedie k ďalšej humanitárnej katastrofe,“ dodal rezort diplomacie.

Členské štáty Európskej únie v pondelok v Bruseli schválili nové sankcie voči 19 iránskym predstaviteľom a subjektom, ktorí sú podľa nich zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv v krajine.

Veľvyslanci členských štátov EÚ sa na reštriktívnych opatreniach dohodli už predošlú stredu, rozhodnutie teraz jednomyseľne potvrdili aj ministri zahraničných vecí. Slovensko na zasadnutí zastupuje šéf diplomacie Juraj Blanár.

Rada EÚ uvalila nové sankcie na 16 osôb a tri subjekty vrátane námestníka iránskeho ministra vnútra pre bezpečnosť a presadzovanie práva, ako aj niekoľkých veliteľov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ktorí sa priamo podieľali na násilnom potlačení nedávnych protestov v krajine.

Irán nepožiadal o prímerie, uviedol v pondelok tamojší minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Teherán chce podľa neho zabezpečiť, aby akékoľvek ukončenie vojny s Izraelom a Spojenými štátmi bolo definitívne, citovala ho polooficiálna iránska tlačová agentúra SNN.

Arákčí tiež dodal, že strategicky významný Hormuzský prieliv je uzavretý len „pre nepriateľov a tých, ktorí podporujú ich agresiu“ voči Iránu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius odmietol v pondelok požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa na vyslanie vojnových lodí na Blízky východ, ktoré majú zaistiť bezpečnosť Hormuzského prielivu.

„Nie je to naša vojna, my sme ju nezačali. Chceme diplomatické riešenia a rýchly koniec, ale ďalšie vojenské lode v regióne k tomu pravdepodobne neprispejú,“ povedal Pistorius počas návštevy svojho lotyšského rezortného partnera Andrisa Sprudsa v Berlíne.

Spolkový minister obrany podčiarkol osobitnú úlohu partnerov v NATO pri ochrane územia Aliancie. „Máme zodpovednosť za východné krídlo a za Atlantik, zvlášť Nemecko v našej geopolitickej situácii. To je naša hlavná zodpovednosť. Všetko ostatné sú veci, ktoré sa môžu k tomu v jednotlivých prípadoch pridružiť, ale aj nie,“ objasnil.

Izraelský vojenský hovorca podplukovník Nadav Šošani novinárom povedal, že existujú podrobné operačné plány na vojnu s Iránom na najbližšie tri týždne, ako aj ďalšie plány s dlhším časovým horizontom.

Armáda formulovala svoje ciele tak, že sa obmedzujú na oslabenie schopnosti Iránu ohrozovať Izrael údermi na infraštruktúru balistických rakiet, jadrové zariadenia a bezpečnostný aparát.

„Chceme sa uistiť, že tento režim bude čo najslabší a že oslabíme všetky jeho schopnosti, všetky časti a všetky zložky jeho bezpečnostného aparátu,“ povedal.

Izraelské obranné sily (IDF) uviedli, že zničili iránske vesmírne zariadenie v Teheráne, ktoré režim využíval na vývoj „schopností útočiť na satelity“.

Podľa armády sa táto základňa využívala na vývoj rôznych vojenských vesmírnych programov, vrátane satelitu Chamran-1, ako aj na „vybudovanie schopností zasiahnuť satelity, čo predstavuje hrozbu pre satelity Izraelského štátu a vesmírne zariadenia iných krajín po celom svete“.

Izraelský minister obrany Jisra’el Kac v pondelok uviedol, že izraelské obranné sily (IDF) začali v Libanone pozemné manévre s cieľom „odstrániť hrozby“ a ochrániť obyvateľov severného Izraela.

„Premiér Benjamin Netanjahu a ja sme nariadili IDF, aby zničili teroristickú infraštruktúru v kontaktných dedinách v Libanone pri hraniciach,“ povedal a prirovnal tento rozkaz k tomu, čo podľa neho Izrael urobil v Gaze.