Len tak mimochodom, Američania bombardujú aj Irak

S vojnami to tak býva, že ľahko sa začínajú, ale oveľa ťažšie sa končia. Sledujúc  spravodajstvo z vojny proti Iránu si našinec ani nemusel všimnúť, že Američania už druhýkrát tento týždeň bombardovali aj Irak.

A keby len Američania. Bombardovali ho aj Iránske revolučné gardy. A bombardovali aj šiitské Ľudové mobilizačné sily (PMF). Irak sa zo všetkých síl snaží nezapliesť sa príliš do najnovšej vojny proti Iránu, ale napriek tomu sa iracký minister zahraničných vecí Fuad Hussein musel posťažovať, že „na Irak útočia obe strany konfliktu“.

Ako je to možné? A kto konkrétne na čo v Iraku útočí a prečo?

Po americko-izraelskom útoku napadnutý Irán siahol po taktike bombardovania amerických základní v okolitých krajinách. A teda bombarduje aj americké základne v Iraku, ktoré tam existujú od americkej invázie v roku 2003.

Iránske revolučné gardy hlásia, že zaútočili raketami na americkú základňu Al-Harír v irackom Kurdistane.

Keďže sa na začiatku vojny objavovali správy, že USA sa pokúsia vyvolať povstanie iránskych Kurdov proti teheránskemu režimu, Irán útočí aj na kurdské skupiny, pochádzajúce z Iránu, ale nachádzajúce sa teraz v Iraku.

Aby sme pochopili fenomén Ľudových mobilizačných síl PMF v Iraku, musíme sa vrátiť k  invázii v roku 2003. Zvrhla vládu Saddáma Husajna, ktorá bola vládou sunnitskej menšiny. Zavedením slobodných volieb sa stalo, že v zvolenom bagdadskom parlamente vždy majú väčšinu šiitské politické strany, lebo šiitov je v Iraku vyše 60 percent. A veľa šiitov tam sympatizuje so susedným Iránom, ktorý je šiitskou veľmocou. A keďže slobodu si v Iraku mnohí vykladajú ako právo na vytváranie ozbrojených paramilitaristických skupín, ktoré medzi sebou bojujú, tak vznikajú aj také, ktorú sú šiitské a proiránske.

Samozrejme, Američania na to odpovedajú bombardovaním pozícií PMF v irackej provincii Anbar a v irackom Kurdistane. V posledných hodinách v dôsledku amerického útoku zomrelo asi tridsať bojovníkov PMF a spolu so zranenými ide o 120 obetí. Takže Irak bombardujú Iračania, Iránci, aj Američania.

Iracká vláda za to nijako nemôže, ale nevie zabrániť ani aktivite PMF, ani aktivite USA. Zásah USA odsúdil iracký poradca pre národnú bezpečnosť Kásim al-Aráčí, podľa ktorého išlo o „zbabelý teroristický útok a porušenie suverenity“.

Je užitočné pripomenúť si, že teda negatívne následky invázie z roku 2003 sú v Iraku stále prítomné. Iracká vláda v skutočnosti nemá pod kontrolou celé územie krajiny, ani všetky jej ozbrojené zložky. USA majú v Iraku asi 2500 vojakov, zároveň iracký predstaviteľ nazýva Američanov teroristami.  

Invázia z roku 2003 bola považovaná až do vojny na Ukrajine za najväčšiu vojenskú katastrofu 21. storočia. Uvádzané dôvody invázie sa ukázali ako nepravdivé, neboli tam ani zbrane hromadného ničenia, ani neexistovala žiadna väzba irackého režimu na teroristickú Al-Kájdu.

Prezident George W. Bush hlásil už niekoľko týždňov po invázii na palube lietadlovej lode USS Abraham Lincoln, že Mission accomplished, teda že úloha je splnená. Hlásil to predčasne. V skutočnosti musela americká armáda v Iraku bojovať s paramilitaristickými skupinami až do konca roku 2011.

O dva roky, v roku 2013, sa Američania museli do Iraku vrátiť, aby bojovali proti samozvanému Islamskému štátu, ktorý sa rozkladal na území Sýrie a Iraku. Vojna proti Islamskému štátu trvala do roku 2017. Inak, v čase, keď proti sunnitskému Islamskému štátu bojovali Američania na irackej pôde, bojovali tam proti nemu aj jednotky Iránu. Pritom vzťah USA k Iránu bol už desaťročia nepriateľský.

V roku 2020 však americký dronový útok na Trumpov rozkaz zabil pri letisku v Bagdade významného iránskeho generála Kásima Solejmáního. Práve Solejmání zohral významnú úlohu pri porážke Islamského štátu.  Zahynulo spolu desať ľudí, niektorí boli Iračania, medzi nimi aj veliteľ PMF Abu Mahdi Al-Muhandis. Iracká vláda o tom nevedela a vtedajší premiér Iraku americký útok na Solejmáního odsúdil.

No a teraz USA bombardujú Irak a PMF znova.

Vyzerá to, že tak, že ako kvety vyžadujú občas poliať, iracká demokracia z amerického dovozu  potrebuje občas pobombardovať.  Od americkej invázie do Iraku uplynulo 23 rokov a pokoja tam niet.

Keď sa o invázii rozhodovalo začiatkom roku 2003, ako minister v Dzurindovej vláde som označil inváziu za chybu a hlasoval som proti účasti Slovenska na nej.

A verte, nebolo treba byť zahranično-politickým expertom, aby človek vedel, že tá invázia je chyba. Ale niektorí vo Washingtone aj na Slovensku stále nie a nie pochopiť, že možnosti použitia vojenskej sily na vyriešenie hlbokých politických problémov sú značne obmedzené.