7 dní v kocke: Vojna sa vyvíja inak, ako očakávali Američania

Prehľad opäť začneme vojnou na Blízkom východe. Jej vývoj a následky sú totiž oveľa vážnejšie, ako očakávali Američania.

Irán druhý týždeň pokračuje v odvetných útokoch na americké sily a západné korporácie v Perzskom zálive. A blokuje Hormuzský prieliv – tepnu globálneho obchodu s ropou.

Američania pôvodne verili, že sa zopakuje scenár z roku 2025 – a Irán sa neopováži riskovať rozšírenie konfliktu.

Ich viera bola slabá.

Irán stratil zábrany a zatlačil na citlivé miesta Američanov. Obchod s ropou a plynom je ochromený, ceny rastú na rekordné úrovne, ktoré desia Západ (a tešia Putina). Západné ekonomiky čaká šok spojený s ďalším rastom cien a dlhov. Ostane to tak dovtedy, kým bude pokračovať vojna.

A aj po nej zrejme ostanú ceny ropy a plynu vyššie než predtým. Energetické a bezpečnostné škody sú priveľké na to, aby sa po vojne ignorovali.

Druhý týždeň vojny ukazuje, že Američania neboli pripravení na čierne scenáre. Jednoducho dúfali, že Irán skloní hlavu pred Trumpovou silou. Spojené štáty v oblasti nemajú odmínovacie lode. Vyradili ich minulý rok a náhrada „novej generácie“ sa ukazuje ako nepoužiteľná. Takisto nemajú dostatočné kapacity na vojenskú ochranu ropných tankerov. Trump sa zmohol len na výzvu ropným spoločnostiam, aby sa nebáli a aby sa ďalej plavili cez Hormuz.

Potvrdzuje sa aj to, že Američania nemajú jasno v cieľoch vojny a vo východiskách. Poslanci Kongresu sa sťažujú, že vláda nedokáže odpovedať ani na tie najzákladnejšie otázky o plánoch, riešeniach a dĺžke konfliktu.

Prezident Trump po týždni vyhlásil, že vojna sa blíži ku koncu.

Americký minister obrany Hegseth zas vyhlásil, že vojna sa iba začína.

Keď sa Trumpa pýtali, ktoré z týchto vyhlásení platí, odpoveď bola z kategórie mystických: „Dalo by sa povedať, že oboje.“ Čo dodať… Trump s Hegsethom sa čarovne dopĺňajú.

Zmätok v hlavách Američanov dokazuje, že to bola od začiatku izraelská vojna. Plánoval ju Izrael. Vynútil si ju Izrael. A výsledky majú slúžiť Izraelu a Netanjahuovej vláde. Žiada sa dodať – nič nové.

Pokiaľ ide o Izrael, vojna plní účel. Jej cieľom nebolo ani „oslobodenie iránskeho ľudu“, ani skoncovanie s iránskym jadrovým programom. Ciele Izraela boli dva. Zabrániť dohode Západ – Irán. To sa podarilo. A ničiť iránsky raketový arzenál, hlavne odpaľovacie zariadenia. To sa priebežne darí. Izrael odhaduje, že útoky už zničili 80 percent odpaľovacích zariadení pre iránske rakety. Zrejme preháňa, ale škody Iránu sú určite výrazné. Cieľom je zničiť odpaľovacie zariadenia na 90 percent.

Útoky na Irán – akokoľvek riskantné a nákladné pre Západ – boli súčasťou širšej izraelskej stratégie. Dala by sa pomenovať ako veľké plány pre Veľký Izrael. Bola zameraná na ničenie nepriateľov a odporu v širšom regióne. Začalo sa to zničením Gazy. Pokračovalo to masívnym bombardovaním Libanonu (síl Hizballáhu) a Sýrie. A veľkou koncovkou má byť odzbrojenie Iránu.

Ako povedal Netanjahu: „Lámeme im kosti a stále máme natiahnutú ruku.“ Americkú ruku – zabudol dodať.

Izraelské zdroje hovoria, že vojna potrvá ešte najmenej dva týždne. Západné zdroje nehovoria nič. Teda nič relevantné. Počuť len bezmocné a protirečivé frázy. Trump chce zrejme z izraelskej vojny rýchlo vycúvať, no nemôže si to dovoliť. Bolo by to vnímané ako víťazstvo Iránu a odolného iránskeho režimu.

A Európa ako svojprávny hráč vypadla z hry. Je príliš zbabelá na to, aby pritlačila na Izrael – obchodnými pákami (alebo len slovne). To isté platí o jej plazivom prístupe k Američanom. Namiesto toho volí ľahšiu cestu. Pritlačila na Irán. Na napadnutú krajinu. Kaja Kallasová oznámila, že EÚ uvalí na Irán ďalšie sankcie. Vraj za to, že iránsky režim v januári krvavo potlačil protesty.

Vyzerá to tak, že jediná krajina, ktorá má premyslené ciele, je Izrael. Ráta bezpečnostné zisky (hoci len krátkodobé). Západ zas ráta náklady: v podobe ďalšej energetickej a cenovej krízy, vyčerpávania raketových a protiraketových zásob Američanov, miliardových nákladov…

Napokon, to bol hlavný dôvod, prečo Obama či Biden roky odrážali tlak Izraela na to, aby udreli na Irán – a riskovali širšiu krízu s extrémnymi nákladmi. Preferovali dohody. Trump nakoniec prikývol.

Viaceré západné médiá si všimli, že ďalším hráčom v pozadí, ktorý môže byť relatívne spokojný, je Rusko. Ropu a plyn bude predávať spojencom s cenovou prirážkou. A bude rátať americké straty. Vojenské aj finančné. Väčšie konflikty vždy oslabujú obe strany.

Pokiaľ ide o Irán ako ruského partnera, režim sa tam zrejme udrží.

Pravdepodobné je aj to, že zintenzívni práce na získaní jadrovej zbrane. Lebo kto ju nemá, tomu dolámu kosti. Tak vyzerá „právo a poriadok“ pre 21. storočie.

Blízkovýchodná kríza rýchlo dorazila aj do Európy a na Slovensko. Prvým problémom, ktorý priamo pociťuje skoro každý, je rýchly rast cien palív. Ceny benzínu a nafty v Európe sa blížia k dvom eurám za liter.

Druhým a násobne väčším problémom, aj keď menej fotogenickým, je skokový rast cien plynu. S tým budú spojené aj vyššie ceny elektriny. Zasiahne to hlavne priemysel. Už terajšie ceny energií boli neúnosné. Podniky – napríklad aj Samsung Slovensko – sa sťahujú z Európy do bezpečia. A bude to pokračovať.

Krízy sa rýchlo chytila aj opozícia. A príšerným spôsobom.

Progresívci a ich druhovia z KDH a SaS vytiahli zo skrine platňu s nápisom „Putin“. Za vysokými cenami palív je vraj neriešená závislosť Slovenska od ruskej ropy. Máme sa od nej odstrihnúť a kupovať ropu z Perzského zálivu, hlásali do minulého týždňa.

Potom, po zavretí Hormuzu a kolapse zásobovania, nerušene pokračovali v starom nastavení. Len pridali ďalšiu starú platňu s výstražným nápisom „Fico“. Lídri PS žiadajú okamžitý zákrok vlády: zníženie spotrebných daní na palivá.

Mimochodom, ich nápad poslať Šimečku na tú istú pumpu, kde Fico pred pár rokmi vyčítal Hegerovej vláde vysoké ceny palív, bol celkom dobrý. Lenže dopadlo to ako vždy. Šimečka teatrálne vyčítal Ficovi, že namiesto riešení vraj ponúka len konflikty so Zelenským a eurokomisiou o ropovod Družba.