Trump: USA profitujú z drahej ropy. Irán poprel tvrdenia, že umiestňuje míny v Hormuzskom prielive

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok vyhlásil, že spoločné americko-izraelské vojenské operácie „drvia“ Irán a jeho libanonského spojenca Hizballáh. Nového iránskeho najvyššieho vodcu Modžtabu Chámeneího označil za „bábku Revolučných gárd“, ktorá sa nemôže objaviť na verejnosti.

„Drvíme Irán a Hizballáh,“ povedal Netanjahu na brífingu pre médiá. Pri izraelských útokoch podľa neho okrem iného zahynuli poprední iránski jadroví vedci.

„Odstránili sme starého tyrana a nový tyran, bábka Revolučných gárd, nemôže ukázať svoju tvár na verejnosti,“ uviedol Netanjahu. Teherán počas dňa vydal prvé vyhlásenie v mene Modžtabu Chámeneího, ktoré v televízii prečítal moderátor.

Izraelský premiér sa obrátil aj priamo na obyvateľov Iránu a povedal im, že sa blíži chvíľa pre „novú cestu slobody“. Izrael ich podľa neho podporuje a jedným zo zámerov vojny je umožniť Iráncom zvrhnúť teokratické vedenie krajiny.

„Pridal som tretí cieľ, ktorým je vytvoriť pre Iráncov podmienky na zvrhnutie tohto režimu,“ vyhlásil Netanjahu s tým, že ďalšími dvoma cieľmi sú naďalej zabrániť Iránu vyvinúť nukleárne zbrane a zničiť jeho potenciál v oblasti balistických rakiet. „Ale v konečnom dôsledku to závisí od vás. Je to vo vašich rukách,“ odkázal Iráncom.

Pri vzdušných útokoch na pozície bývalých šiitských polovojenských skupín napojených na Irán, ale v súčasnosti už začlenených do irackej armády, zahynulo vo štvrtok pri iracko-sýrskej hranici a hlavnom meste Bagdad 11 ľudí. Z útokov sú podozrivé Spojené štáty.

Útoky pri hraniciach boli zamerané na základňu Ľudových mobilizačných síl (PMF). Základňa bola zničená a zahynulo pri tom deväť bojovníkov a ďalších desať sa zranilo. Dvaja ďalší ozbrojenci zahynuli pri útoku na objekt na predmestí Bagdadu, ktorý spoločne využívajú polícia a PMF.

PMF zo štvrtkových útokov obvinili USA a uviedli, že zasiahnuté miesta „nezohrali žiadnu úlohu v útokoch na americké základne v Iraku alebo inde“ a že „všetci zabití bojovníci vykonávali svoje služobné povinnosti“. Skupina je podľa vlastných slov „neoddeliteľnou súčasťou irackého bezpečnostného aparátu“.

PMF je koalícia prevažne šiitských ozbrojených skupín v Iraku, z ktorých mnohé majú úzke väzby na Irán. Vznikla v roku 2014, keď sa Irak snažil zastaviť postup teroristickej organizácie Islamský štát. Iracký parlament ich v roku 2016 formálne začlenil do štátnych bezpečnostných síl, ale mnohé frakcie si zachovali vlastné velenie a politické väzby.

Niektoré z najvplyvnejších skupín – napríklad Katáib Hizballáh, Asáib Ahl al-Hakk či organizácia Badr – majú úzke väzby na iránske Revolučné gardy. Irán ich dlhodobo podporuje finančne, výcvikom aj zbraňami.

Iracký premiér Muhammad Šijá Súdání už útoky odsúdil. „Táto systematická a opakovaná agresia a bezohľadné útoky predstavujú zúfalý pokus vyvolať zmätok a oslabiť bezpečnosť Iraku,“ uviedol.

Turecko je v kontakte s Washingtonom aj Teheránom v úsilí o ukončenie vojny na Blízkom východe, uviedol vo štvrtok turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan.

„V posledných niekoľkých dňoch sme zažili najintenzívnejšie chvíle tejto vojny,“ povedal Fidan na tlačovej konferencii s nemeckým rezortným kolegom Johannom Wadephulom v Ankare. „Otázkou je, aké šance sú na rokovanie, do akej miery je možné,“ spýtal sa.

Vojna by sa podľa tureckého ministra mala skončiť čo najskôr. „Hovoríme s iránskou stranou, hovoríme s americkou stranou,“ uviedol Fidan. „Avšak pokračuje vojenská operácia, sú tu určité reality: tento nevyprovokovaný útok na Irán je nespravodlivý a nezákonný rovnako ako útoky Iránu na krajiny Perzského zálivu.“

Wadephul vyzval na spoločné politické úsilie európskych krajín a štátov Perzského zálivu o ukončenie vojny v Iráne. Obe strany majú podľa neho záujem zabrániť nárastu počtu utečencov pred konfliktom, pričom Európa sa nemôže vývoju na Blízkom východe len prizerať, pretože geopolitické dôsledky alebo zvýšená migrácia by negatívne postihli všetky krajiny, informovala agentúra DPA.

Fidan apeloval aj na ukončenie izraelského bombardovania v Libanone, ktoré podľa neho prinútilo opustiť domovy takmer milión ľudí a mohlo by spôsobiť kolaps tejto krajiny.

Vdova po bývalom najvyššom iránskom vodcovi ajatolláhovi Alím Chámeneím je napriek správam o jej smrti zo začiatku tohto mesiaca nažive. Informáciu priniesla iránska agentúra Fárs.

O smrti Mansúre Chódžaste Bagerzádehovej informovali iránske médiá 2. marca. Písali, že zomrela na následky zranení utrpených počas prvotných americko-izraelských útokov, ktoré zasiahli aj Chámeneího rodinné sídlo. O život prišli aj ďalší členovia ajatolláhovej rodiny.

Iránske vedenie 1. marca potvrdilo, že Chámeneí bol počas americko-izraelského útoku na Irán zabitý. Spolu s ním zahynula jedna z jeho dcér, zať, nevesta a vnučka. Ostatní členovia rodiny vrátane jeho vdovy boli podľa dostupných informácií prevezení na bezpečné miesto pod ozbrojenou ochranou.

Irán neumiestňuje míny v Hormuzskom prielive, vyhlásil vo štvrtok námestník ministra zahraničných vecí Madžíd Tacht-Ravánčí. Reagoval na tvrdenia Spojených štátov, ktoré oznámili, že zničili viacero iránskych námorných plavidiel vrátane lodí schopných klásť míny. O údajnom zamínovaní tejto kľúčovej námornej trasy informovali aj viaceré médiá.

„Vôbec nie. To nie je pravda,“ odmietol tvrdenia Tacht-Ravánčí. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už v stredu uviedol, že nemá žiadne informácie o umiestňovaní mín Iránom v oblasti.

Námestník iránskeho ministra zároveň prezradil, že Irán umožnil plavidlám niektorých krajín preplávať prielivom, hoci námorná trasa zostáva počas vojny medzi USA, Izraelom a Iránom prakticky uzavretá. „Niektoré krajiny už s nami rokovali o prechode cez prieliv a my sme s nimi spolupracovali... Domnievame sa, že krajiny, ktoré sa pripojili k agresii, by však nemali mať nárok na bezpečný prechod cez prieliv,“ dodal.

Irán od začiatku vojny s Izraelom a Spojenými štátmi zasiahol 16 lodí v Hormuzskom prielive a v širšej oblasti Perzského prístavu. Vyplýva to z dát služby Spojeného kráľovstva pre námorné obchodné operácie (UKMTO) a Inštitútu pre výskum vojny (ISW), na ktoré sa odvoláva televízia Sky News.

Pre pokračujúce útoky vo štvrtok zakázalo Nórsko svojim plavidlám vstup do úžiny. Sky News pripomína, že Irán neútočí na vojenské lode, ale na komerčné plavidlá s civilnou posádkou, ktoré prepravujú tovar alebo ropu. Poškodený už bol aj remorkér a kontajnerové lode.

Dostupné dáta naznačujú, že iba od stredajšieho rána bolo zasiahnutých šesť lodí. K doteraz poslednému útoku došlo vo štvrtok ráno severne od Spojených arabských emirátov. Irán sa k týmto útokom prihlásil a tvrdil, že ich spôsobili podvodné drony.

Nový iránsky najvyšší vodca Modžatabá Chámeneí vo štvrtok vo svojom prvom verejnom vyhlásení oznámil, že Hormuzský prieliv by mal byť naďalej využívaný ako páka voči Izraelu a Spojeným štátom.

Na jeho slová už reagovali aj iránske Revolučné gardy. „V reakcii na rozkaz najvyššieho veliteľa zasadíme agresívnemu nepriateľovi najtvrdšie údery a zároveň budeme pokračovať v stratégii uzavretia Hormuzského prielivu,“ uviedol veliteľ námorníctva gárd na sociálnej sieti X.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že zo zvyšujúcich sa cien ropy profitujú najviac Spojené štáty a jeho prioritou bolo zabrániť Iránu získať jadrové zbrane.

„Spojené štáty sú zďaleka najväčším producentom ropy na svete, takže keď ceny ropy stúpajú, zarábame veľa peňazí. ALE pre mňa ako prezidenta je oveľa zaujímavejšie a dôležitejšie zabrániť zlej ríši, Iránu, aby mala jadrové zbrane a zničila Blízky východ a, samozrejme, celý svet,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Iránska štátna televízia vo štvrtok odvysielala prvé vyhlásenie nového najvyššieho vodcu krajiny Modžtabu Chámeneího. Syn zabitého dlhoročného lídra Iránu Alího Chámeneího v ňom vyzval na zatvorenie všetkých amerických základní v regióne. Uzavretie Hormuzského prielivu bude podľa neho naďalej využívané ako nástroj na vyvíjanie tlaku na USA a Izrael. Prejav prečítal moderátor televízie. Chámeneí sa od začiatku americko-izraelských útokov na verejnosti neobjavil.

Chámeneí vo vyhlásení zdôraznil, že cieľmi iránskych útokov na území krajín v Perzskom zálive sú iba americké základne, ktoré musia byť zatvorené. Zároveň deklaroval, že Teherán v takýchto úderoch plánuje pokračovať.

„Posielame odkaz lídrom v regióne a zdôrazňujeme, že budeme mať dobré vzťahy s krajinami v našom okolí,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Existencia amerických základní v niektorých z týchto krajín a ich využívanie na útoky na Irán však nie je pre región prospešná a tieto základne musia byť zatvorené,“ vyhlásil Chámeneí.

Iráncov nový najvyšší vodca vyzval na jednotu. „Musíme chrániť túto jednotu, čo je možné len vtedy, ak budeme držať spolu a nájdeme spoločnú reč,“ uviedol. Poďakoval sa tiež ľuďom z celého Iránu, ktorí sa „postavili proti nepriateľovi“.

Všetkým pozostalým po obetiach izraelsko-amerických útokov vyjadril sústrasť. „Toto je niečo, čo mám spoločné s ľuďmi, ktorí stratili svojich blízkych, pretože ja som stratil svojho otca a svoju ženu. Moja sestra prišla o dieťa aj o manžela, ktorý sa stal mučeníkom,“ povedal. „Uisťujem všetkých, že na to nezabudneme a pomstíme našich mučeníkov,“ zdôraznil.

Chámeneí tiež oznámil, že Irán si bude nárokovať kompenzácie za škody spôsobené vojnou. „Budeme požadovať odškodnenie. A ak to neprijmú, zhabeme ich majetok. A ak to neprijmú, zničíme im ho,“ vyhlásil.

Osem islamských a arabských krajín kritizovalo vo štvrtok Izrael za uzatvorenie mešity al-Aksá v Jeruzaleme počas posvätného islamského mesiaca ramadán.

Izrael pristúpil k uzavretiu všetkých posvätných miest v Starom Meste východného Jeruzalema z bezpečnostných dôvodov. Ministri zahraničných vecí Pakistanu, Egypta, Jordánska, Spojených arabských emirátov (SAE), Indonézie, Turecka, Saudskej Arábie a Kataru však tento krok označili za „nelegálny a nespravodlivý“.

V spoločnom vyhlásení uviedli, že pokračujúce uzatvorenie mešity al-Aksá predstavuje „flagrantné porušenie medzinárodného práva... a zásad neobmedzeného prístupu k miestam prejavu viery“.