Ignorovaním biológie feministickú utópiu nevybudujeme

Prezidentka konferencie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová bohužiaľ opäť verejne prehovorila na tému žien. S moderátorkou podcastu Ľudskosť denníka Sme stihli minulý týždeň z klobúka vytiahnuť všetky postmoderné feministické kariérne klišé.

Zhrňme si to. Kvóty sú fajn, ženy spoločnosť tlačí do málo platených odvetví, v práci nám hrozí harašment a sklenený strop, nás ženy ničia domáce práce a v rozdelení činností medzi pohlaviami všade číhajú mužsko-ženské stereotypy. A materstvo, to ženy kariérne poškodzuje úplne najviac. Preto Uhlerová naznačuje, že po tom, čo porodíte, šup s vami čo najskôr do kancelárie.

Tam na vás budú okrem kvót čakať aj „nebinárne“ toalety. To je aspoň sen Moniky Uhlerovej.

Prezidentka KOZ najprv v podcaste rozvíja myšlienku, že ženy používajú WC iným spôsobom, než muži. Kvôli odlišnej biológii nám pobyt na toaletách aj dlhšie trvá.

No vo väčšine priestorov sa na to podľa nej nemyslí, preto na ženských WC vznikajú rady. A riešenie? Tým sú podľa Uhlerovej „nebinárne“ toalety. Znamená to spoločné WC pre mužov aj ženy (unisex)? Nevieme. Ale v Uhlerovej „milovanej Škandinávii“ ich majú a tento región prezidentka KOZ považuje za rovnostársku utópiu.

Dajme teraz bokom unisex toalety. Nie sú tým najzaujímavejším, čo Uhlerová nedomyslela. Keby sa prezidentka KOZ odpútala od postmoderných klišé, prišla by na podnetné veci.

Je pravda, že dokonca aj napriek rýchlo rastúcej moslimskej komunite sa škandinávsky región dlhodobo umiestňuje na špici rebríčka rovnosti mužov a žien. Ak by teda platila feministická téza, že za odlišné mužsko-ženské povahy a kariérne preferencie môže spoločnosť, v týchto štátoch by sa podobné rozdiely časom zmenšovali.

Lenže istí vedci prišli na prekvapivú vec. Je to naopak a rozdiely medzi pohlaviami sa v najväčšmi rovnostárskych štátoch zvyšujú. Ešte raz aj pre odborárky: niektoré mužsko-ženské povahové a hodnotové odlišnosti v Škandinávii a v ďalších vyspelých oblastiach sveta narástli.

V „rovnostárskych utópiách“ tak narástla mužská tendencia riskovať. Zvýšil sa tiež ženský sklon k dobročinnosti. Vedci netušia prečo, majú iba zopár hypotéz. Nevedia ani, z akého dôvodu v ekonomicky vyspelých štátoch stúpa priemerná výška mužov.

Povahové vlastnosti sú však jedna vec. Hoci výber kariéry a životný štýl s nimi súvisia, oplatí sa pozrieť aj na dáta o samotných pracovných rozhodnutiach oboch pohlaví.

Tím psychológov z Vanderbiltovej univerzity sa na kariéru spýtal 322 amerických mužov a 157 žien. Výskumná vzorka je tu veľmi podstatná. Všetci zúčastnení boli v 70. rokoch 20. storočia súčasťou extrémne matematicky nadanej skupiny detí. Chlapci a dievčatá v tejto výskumnej vzorke patrili do horného jedného percenta podobne intelektuálne obdarených.

Výskumný tím Davida Lubinského sa vzorky, ktorá mala v čase prieskumu 40 až 50 rokov, spýtal na preferencie ohľadom kariéry. Napriek tomu, že muži a ženy z tejto skupiny boli rovnako nadaní, objavili medzi nimi vo vzťahu k práci významné rozdiely.

Muži si viac cenili zamestnanie na plný úväzok, schopnosť ovplyvňovať iných a veľa zarábať. Ženy viac oceňovali prácu na čiastočný úväzok, čas strávený v komunite či rodine, alebo pestovanie blízkych vzťahov.

Muži tiež, v priemere, viac stáli o pocit úspechu v práci než ženy, a skôr verili, že by spoločnosť do nich mala investovať, pretože ich nápady sú lepšie než nápady iných ľudí. Ženy zasa dávali väčší dôraz na myšlienku, že žiaden človek by nemal žiť bez uspokojenia základných životných potrieb.