Pevnosť Irán. Prečo môže byť pozemná invázia pre USA peklom

Hoci sa americké ciele vojny v Iráne menia zo dňa na deň – od denuklearizácie, cez zmenu režimu až po „bezpodmienečnú kapituláciu“ – žiaden z nich sa nepodarilo uskutočniť pomocou prebiehajúcej intenzívnej leteckej kampane. Možný prelom stále nevidieť ani len v obrysoch.

USA zrejme aj preto naďalej nevylučujú scenár pozemnej invázie tak, ako ju začiatkom marca spomenul prezident Donald Trump či minister vojny Pete Hegseth. Trumpova hovorkyňa Karoline Leavittová tento postoj v pondelok zopakovala, ale zdôraznila, že aktuálne plány s krajnou eventualitou nerátajú.

V médiách sa medzitým na margo pozemnej operácie špekuluje nielen o maximalistickom variante, ale aj o tom, že americká CIA by mohla v proxy vojne vyzbrojiť kurdskú menšinu a vyvolať povstanie alebo že Američania by mohli do Iránu iba vyslať menší špeciálny tím, ktorý by sa zmocnil zásob vysoko obohateného uránu.

V reakcii na Trumpove úvahy iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo virálnom videu zaskočil moderátora americkej stanice NBC News, keď v živom prenose uviedol, že na americké jednotky „čakajú“ a prípadný pozemný stret označil za „katastrofu“ pre Washington.

Podobné vyhlásenia pritom zaznievajú aj v samotných Spojených štátoch. Analytik Brandan Buck z Cato Institute a veterán vojny proti terorizmu varoval, že „pozemná vojna proti Islamskej republike, na území samotného Iránu, pošle americké jednotky do pekla na zemi – alebo aspoň tak blízko, ako sa k nemu my smrteľníci len dokážeme dostať“.

Hoci môžu pre laika znieť slová adresované zďaleka najmocnejšej armáde sveta až príliš sebavedomo, existuje hneď niekoľko dobrých dôvodov domnievať sa, prečo by sa mohli vyjadrenia o „katastrofe“ a „pekle na zemi“ do veľkej miery naplniť. Pozrime sa na tri hlavné.

Pre uskutočnenie plnoformátovej pozemnej operácie by Američania museli premiestniť personál a techniku z opačného konca planéty a/alebo z vojenských základní v spojeneckých krajinách. To by si vyžadovalo vybudovanie rozsiahlych pozemných a námorných koridorov pre útočnú masu, ktorá v povojnových dejinách nemá obdoby.

Pokiaľ ide o počet vojakov, podľa orientačných odhadov by Washington musel na dobytie a efektívnu kontrolu Iránu vynaložiť nepredstaviteľné množstvo príslušníkov. V doktríne amerických ozbrojených síl sa často používa orientačné pravidlo z príručky FM 3‑24 Counterinsurgency Field Manual, podľa ktorého treba zabezpečiť 20 až 25 vojakov na tisíc obyvateľov preto, aby bolo možné stabilizovať krajinu. Vzhľadom na 90-miliónovú populáciu Iránu hovoríme o čísle približne dva milióny. Toľko vojakov USA v aktívnej službe ani nemá.

Pri typickej štruktúre armády USA by dva milióny vojakov potrebovali na zemi vyše 6-tisíc tankov, 20-tisíc bojových vozidiel pechoty, 40-tisíc obrnených transportérov a stovky tisíc iných vozidiel ako sú cisterny s palivom, servisné automobily či sanitky. K tomu treba prirátať kvantá raketometov, húfnic, batérií protivzdušnej obrany a podobne. Vo vzduchu by museli mať vyše tisíc transportných vrtuľníkov, stovky útočných helikoptér a minimálne desiatky veľkých transportných lietadiel.

Tento kolos by si vyžadoval tisíce a tisíce ton jedla, paliva a munície každý jeden deň, v dôsledku čoho by bolo nutné vybudovať nové prístavy, letiská a logistické základne po celom Iráne a okolitých spojeneckých krajinách.

Aj keby platilo, že tieto čísla sú extrémne nadhodnotené, hoci len zlomkové odhady (niektorí analytici hovoria o nevyhnutnom minime 500-tisíc vojakov) sú ďaleko za hranicou toho, čo by zniesol papier, nie to krutá realita v teréne.

Vojna tohto typu by sa navyše nedala viesť bez masívnej mobilizácie a zásadného preskupenia amerických globálnych záväzkov, čo by si vyžadovalo presun síl z Európy, Ázie a iných oblastí, čo by Washington donútilo okúsiť limity svojej globálnej moci.

Najvýznamnejšou tamojšou ozbrojenou zložkou sú Iránske islamské revolučné gardy IRGC – ktoré založili v roku 1979 s cieľom poskytovať dodatočnú ochranu režimu. IRGC, ktoré sa zodpovedajú najvyššiemu vodcovi Modžtabovi Chámeneímu, majú podľa Al-Džazíry 190-tisíc vojakov vrátane pozemných síl, námorníctva a letectva.