Báli sme sa, že nám AI zoberie prácu. No berie nám ľudskosť
Podľa firmy Meta smrť neblaho vplýva na užívateľskú skúsenosť.
Podľa firmy Meta smrť neblaho vplýva na užívateľskú skúsenosť.

Čo je to ľudskosť? Ako definovať človečenstvo? Čo nás odlišuje od zvierat a čo od strojov? Podobné otázky mi kedysi prišli príliš abstraktné. Pri rozlišovaní ľudí od vecí a zvierat, podobne ako pri rozoznávaní mužov od žien, som uprednostňovala praktickejšie „pozriem a vidím”. Čím viac sa však zamestnávam témou umelej inteligencie, tým hlbšie sa ponáram aj do týchto odťažitých (neľudských) tém.
Po tom, čo som dopísala článok o rozkvete vzťahov s AI spoločníkmi, a ďalší o novej sexuálnej orientácii na umelú inteligenciu, som ostala v rozpakoch.
Nostalgicky som si spomenula na éru, kedy téma AI zažívala prvých 15 minút slávy. Nebolo to ani tak dávno, keď sa umelá inteligencia v médiách vždy skloňovala spolu s prácou. Možno si aj vy spomínate, že niekoľko rokov diskusia prebiehala najmä v mantineloch toho, či nám AI zoberie zamestnanie. Prípadne kedy sa tak stane a či to pre ľudstvo bude zlé alebo dobré.
Okrem dystopických počinov ako seriál Black Mirror som vtedy nezaznamenala náznaky hypotéz, že AI ľudí nahradí aj po 17-tej hodine. Teda v súkromí, vo vzťahoch, v rodine. V človečenstve. Pritom sa to už dávno deje.
Zovšadiaľ počúvame, že ChatGPT a iné četboty nám nahrádzajú lekárov, terapeutov, vrátane tých párových, a aj iné druhy poradcov. Je tam toho, poviete si. Hlavne, keď konzultácia s ChatomGPT, agregátorom ľudských vedomostí, človeku pomôže. Na druhú stranu, každá taká interakcia znamená o jednu ľudskú bytosť v našom živote menej.
To sme hovorili len o poloprofesionálnych vzťahoch. Ako už však viete, niektorí ľudia zašli ďalej a s AI si vytvorili „romantické“ „vzťahy“. Umelá inteligencia teda človeka nahradila aj v oblasti, kam si stroje púšťať nezvykneme. Romantici, v 19. storočí odmietajúci industrializáciu, si musia pri sledovaní tohto vývoja zo záhrobia plieskať po čele. Čo by taký Lord Byron povedal na to, že dnes zažívame romance so strojmi?
Viem si predstaviť, že by niekomu napadlo, sa na to „Byrona“ spýtať. Teda namodelovať AI, ktorá by mala podobnú osobnosť ako tento búrlivý básnik. Keď môže existovať AI „Ježiš Kristus“, „Karl Marx“, „Marcus Aurelius“, alebo „Winston Churchill“..
Každý AI četbot namodelovaný podľa dávno mŕtvej osoby, bude príliš nerealistický na to, aby slúžil na iné než edukatívno-zábavné účely. No čo vracanie do „života“ nedávno zosnulých? Spoločnosti Meta, ktorá stvorila Facebook a neskôr kúpila Instagram, v decembri minulého roka schválili patent.
MartinX
Približne pred 2 mesiacmi
Pre nás, autorov sci-fi, to však prináša neskutočné množstvo podnetov. V jednej poviedke, ktorá momentálne súťaží (a porotcovia sú z progresívneho tábora, na Markeri nie sú a moje autorstvo tak nebude prezradené) sa ľudstvo zvrhlo na “emofanatizmus”. Všetky odbory, kde funguje logika dokázala vyriešiť AI, jediná oblasť kde “haprovala”, boli emócie. Vedecké a technické znalosti ľudstva degenerovali a všetci ľudia sa fanaticky zamerali na svoje pocity. Podobnosť so súčasnou dobou, keď je dôležité ako sa človek cíti a nie to čím naozaj je dokresľuje dúhové oblečenie “emopolicajtov” ktorí “emototalitu” presadzujú.
Zbyněk Lukes
Približne pred 2 mesiacmi
https://marker.sk/clanky/1164/bali-sme-sa-ze-nam-ai-zoberie-pracu-no-berie-nam-ludskost Zbynek: Som technik, strojárina, elektrotechnika a programovanie ma živili. Od detstva (v šesťdesiatich rokoch) som bol presvedčený, že práve technológie ľudstvu pomôžu k zdokonaleniu človeka, odbremenia ho od zbytočnej lopoty, že práve to je tá správna cesta. Vyše dve desiatky rokov si to už nemyslím, najprv to bol len hmlistý pocit, ktorý sa prelial do zúfalého poznania že najmä kombinácia pokroku v technike a (čím ďalej agresívnejšieho) kapitalizmu spolu s degradáciou duchovných hodnôt človeka ľudstvo zničí. Že prekotný rozmach vedy a technológie poháňaný ničím neohraničenou víziou zisku, teda spotrebou, vydrancujú zdroje - ktoré budú chýbať ďalším generáciám. Planéta Zem na jedno použitie... Za posledných 20 rokov vidíme ako z nášho života postupne "miznú" ľudia : namiesto predavačov -samoobsluhy , namiesto empatických spojovateľov - hlasové automaty (ktoré vás vedia takmer vždy vytočiť) , namiesto vrátnikov - turnikety (a skúste nemať tie správne mince pred WC) ... to všetko nezačala žiadna silná technika len honba za minimalizáciu nákladov aby rástol zisk . A teraz prichádza lacná a najmä dostupná AI aby to všetko dokonala. Nie je žiadna ľahká cesta z tejto šlamastiky von, naopak odkladanie skutočného riešenia všetko len zhorší. No bez opätovného zapojenia Duchovnosti do riadenia spoločnosti to nepôjde. Pokrok, ktorý sa odtrhol od Pravdy a Morálky nie je skutočným Pokrokom ale rastúcou záťažou . Danka, toto zo mňa vytrysklo - z celého článku, no najmä keď som si dočítal Vašu vetu: "Keďže tým ale trpí užívateľská skúsenosť, a Meta prichádza o peniaze zo zobrazovania reklamy, bolo treba nájsť riešenie" Ďakujem Danka, že dokážete vytiahnuť na svetlo práve takéto nebadane duchovné témy
erik erik
Približne pred 2 mesiacmi
„Človek je jediným živočíchom na Zemi, ktorý si preukázateľne uvedomuje svoju expiračnú dobu.“ S tým sa dá súhlasiť len za určitých okolností. Keď prijmeme, že naše vedomie dokáže spracovávať informácie aj na čisto formálnej úrovni – teda tak, že sa nás akoby netýkajú. Do tejto kategórie spadá všetko, čo práve intenzívne neprežívame ale počítame s tým. Veci, ktoré môžeme pokojne odložiť „na neskôr“. Smrť je v tomto zmysle asi najsilnejšie prokrastinovaná skutočnosť v našom živote – vedome aj podvedome. Raz som mal veľmi silný zážitok uvedomenia si konečnosti počas bedtripu. A úprimne, nie je to niečo, čo by som si chcel zopakovať alebo sa v tom nejako zvlášť babrať. Úplne autentické uvedomenie si smrti – a zároveň jej neprijatie – stálo pravdepodobne pri zrode mnohých ľudských silných - epických príbehov. Od náboženstiev a mysticizmu, cez rôzne formy okultizmu, až po moderné sci-fi. Je to nekonečný pokus človeka nejako obísť vlastnú konečnosť, vysvetliť ju, zmieriť sa s ňou alebo ju prekonať aspoň v predstavách v -tom sú pokusy AI samozrejmou kauzálnou výslednicou . A ak by sme to mali povedať trochu symbolicky: zatiaľ jediný, kto v tomto príbehu naozaj „vyhral“, je Boh – cez svojho "pozemského intervesmírneho avatara" Ježiša Krista.
Knieza Myskin
Približne pred 2 mesiacmi
zaujimavy clanok, ukazuje realny problem ktory nam hrozi
Oné
Približne pred 2 mesiacmi
Som mŕtvy už 13 rokov. Celom sa z toho teším :)