7 dní v kocke: Izrael a Spojené štáty sa správajú ako darebácke režimy

Začneme trochu netradične, udalosťami z júla 2024. Jedna z ruských rakiet vtedy nešťastne zasiahla vonkajší múr detskej nemocnice v Kyjeve. Nebol to cielený útok na nemocnicu a neboli hlásené nijaké obete. Ani jedna. No západný svet zúril. Pretekal sa v ostrom odsúdení „barbarských útokov na deti“. Kričala americká vláda, tajomník NATO, lídri EÚ, slovenská vláda či slovenská prezidentka…

Presne v tom istom čase agentúry prinášali informácie o cielených útokoch Izraela na školy v Gaze. Útoky si vyžiadali desiatky palestínskych obetí vrátane rodín s deťmi, ktoré v školách hľadali úkryt pred bombardovaním. Západný svet nemlčal. Západný svet zborovo odsudzoval Rusko a oplakával zničený múrik v Kyjeve…

Západ vtedy ukázal nehoráznu dávku pokrytectva. A Izrael pochopil, že má voľnú ruku. Gazu vybombardoval do doby kamennej. Zrovnal so zemou sídliská, nemocnice, školy. Osemdesiattisíc ľudí prišlo o život (drvivá väčšina boli civilisti a deti). Dva milióny Palestínčanov prišli o domovy. Z Gazy ostali ruiny a spálenisko. Dodávateľom munície boli Spojené štáty. Bidenova vláda.

Ak dnes, po útokoch na Irán, krútime hlavami, ako strašne svet zdivočel, tak tam sa to začalo. V Gaze. Dovolili sme to. Svet dovolil surovú, genocídnu politiku. Občas ju trochu odsudzoval. Jemne, placho, opatrne. A zároveň ju podporoval.

Najnovšie západný svet dovolil aj to, aby Izrael so Spojenými štátmi uprostred diplomatických rokovaní udrel na Irán. A aby hromadne zabíjal iránskych lídrov (aj s rodinami), aby útočil na nemocnice, školy, sídliská… Zásah dievčenskej školy so stovkami obetí sa vybavil krátkymi správami.

Krátko nato Izrael a Američanov podporili Kanada, Británia, Nemecko, Francúzsko. Ostro odsúdili Irán – napadnutú krajinu – za útoky a vyzvali ho, aby okamžite prestal. Nedopovedali, že iránske odvetné údery nemieria na susedov, ale hlavne na americké základne v regióne.

Vojna v Iráne ukazuje, ako svet morálne kolabuje. Myslíme západný svet, konkrétne Spojené štáty. A tiež Izrael, ktorý sa – nevedno prečo – považuje za súčasť Západu. Ďalej myslíme aj tie krajiny, ktoré sa nezmohli na náznak kritiky a hromadné zabíjanie iránskych lídrov podporujú. Zo západných vlád útoky odsúdili len dve: španielska a slovenská. Ostatné pokľakli.

Takto dnes, v „pokrokovom“ 21. storočí, vyzerajú západné pravidlá. Môžete priamo počas rokovaní bombardovať nepriateľa, zabíjať lídrov a ich deti, devastovať jeho mestá – a vysvetlíte to tým, že on je svetové zlo a vy ste svetové dobro. A preto je vlastne všetko v poriadku. Inak to vraj nešlo. Nijaké dohody. Vojna. Počúvali sme to pri Rusku, ktoré sa v roku 2021 márne dožadovalo dohôd o Ukrajine. A počúvame to aj pri pri Iráne. Rozhodnúť má sila.

Izrael kričí, že zabije každého nového lídra Iránu a zničí každého nepriateľa. Spojené štáty zas kričia, že nepriateľa bez milosti rozložia, ochromia, zlikvidujú. Malá skúška Putinom: viete si predstaviť, že by sa takto správalo Rusko?

Američania sa netaja tým, že chcú vnútri Iránu vyprovokovať krvavú občiansku vojnu – vyzbrojovaním Kurdov a radikálov. V Iráne sa ráta so sýrskym scenárom. Rozdiel je v tom, že v Iráne žije takmer sto miliónov ľudí.

Časť Západu sa touto krvavou, barbarskou politikou správa ako darebácke režimy. Alebo ako svetová os zla.

Tvrdenie, že inak ako vojensky sa už problém riešiť nedal, je nehorázna lož.

Irán a Západ mali blízko k dohode už v roku 2025. Iránska hrozba mala dve roviny. Jadrovú a raketovú. V tej prvej sa mal Irán zaviazať, že zmrazí jadrový program a podriadi sa medzinárodnej kontrole. V druhej sa mal zaviazať, že raketový arzenál nepoužije na útoky ako prvý, mal slúžiť len ako odvetná poistka pred vojenským napadnutím Iránu. Výmenou za to sa mali uvoľňovať západné sankcie. Postupne, podľa toho, ako sa bude správať iránsky režim.

Dohody, na ktorých pracoval Irán a Západ, však odmietala izraelská vláda. V roku 2025, počas diplomatických rokovaní, Izrael zaútočil na Irán. Do konfliktu, hoci len nakrátko, vtiahol aj Spojené štáty. Cieľom bolo zabrániť dohode a ochromiť iránsky jadrový program.

Izrael nechcel dohody. Tie sú vždy o kompromisoch. Chcel viac. Po Gaze a Libanone sa mal „vyčistiť” aj Irán. Že to povedie k vysokým nákladom a krutým následkom? Tie si predsa ponesie Západ.

V roku 2026 sa zopakoval scenár z minulého roka. Irán a Spojené štáty rokovali o veľkej dohode. Izrael tlačil na veľkú vojnu. A pretlačil to. Otvorene to priznal americký minister Rubio. Izrael bol rozhodnutý zaútočiť a vtiahol do toho Spojené štáty. Cieľom Izraela bolo zničiť letecké a raketové sily Iránu, zabiť lídrov, vyvolať vnútorné boje. A zabrániť dohode Irán – Západ.

Trump poslúchol Netanjahua. Vrhol do konfliktu letecký, raketový a námorný arzenál Spojených štátov.

Izrael je spokojný.

A Západ? Ten zrejme uviazne – ako varujú americké médiá – v ďalšom močiari. Teda v nákladnom krvavom konflikte, v ktorom sa bude ťažko aj postupovať, aj ustupovať.

Skúsenosti ukázali, že ani podstatne väčšie, invázne americké vojny v Afganistane či Iraku sa neskončili úspechom. Skončili sa de facto americkou prehrou. A následným úpadkom autority Spojených štátov a Západu v globálnej politike.

Pokusy Trumpa ukázať mocnú ruku a veľké výsledky, navyše bez nasadenia pozemných síl a prevzatia zodpovednosti za poriadok, pravdepodobne zaberú len krátkodobo. A následne sa zvrhnú do reťaze následkov, ktoré môžu unavenému Západu prerásť cez hlavu. Priznajme si, Američania a Západ dnes nie sú na vrchole síl. Ten už majú za sebou.

Mimochodom, jedným z následkov je aj koniec hnutia MAGA. Na prvom mieste nie sú Spojené štáty, ale Izrael. A s ním nové heslo trumpistov: Make Israel Great Again.

Pokiaľ ide o nás, o Európu, tá pociťuje následky už teraz. A vo väčšej miere ako iní západní hráči. Ceny plynu a ropy prudko rastú.

Nová vlna energetickej krízy a rastu cien hrozí v čase, keď sa Európa stále nespamätala z tej prvej po roku 2022. Tá viedla nielen k inflácii a duseniu priemyslu. Viedla aj k rastu štátnych dlhov, keďže vlády museli neúnosne vysoké ceny energií dotovať.

Európska komisia varovala členské štáty pred skokovým rastom cien plynu a ropy po kríze v Perzskom zálive. Domácnosti rast cien pocítia v budúcom roku. Na priemyselné podniky, ktoré nakupujú energie na trhoch, však udrú rýchlo.

Emigrácia priemyslu z Európy bude pokračovať.

Navyše, kríza prichádza v čase, keď sa EÚ rozbehla do úplného zákazu dovážať energie z Ruska. Dovoz z Ruska je nespoľahlivý, spoľahlivý je dovoz z arabských krajín a Spojených štátov, veštili hlavy z eurokomisie. A radili Slovensku s Maďarskom, aby sa prestali spoliehať na ropovod Družba. A aby si nakupovali ropu z Perzského zálivu.

Ak by si tieto správy pred týždňom čítali lídri Izraela, muselo by ich natriasať od smiechu. To sa však zrejme nestalo. Mali inú prácu ako sledovať varietných umelcov z EÚ.

Eurokomisia zrazu tlačí na Ukrajinu, aby sa rozhýbala a aby obnovila dodávky ropy cez ropovod Družba. Výnimky sú aj tak len dočasné. Od budúceho roka sa rátalo s trvalým zákazom…

Či to pozéri z EÚ prehodnotia, nie je isté. Prezieravé uvažovanie sa v Bruseli nenosí. Bieda však časom pritlačí aj tých najpomalších.

Dúfajme.

Ďalšia hrozba, ktorá na Európu čaká v prípade sýrskeho scenára v Iráne a okolí, je nová migračná vlna. Našťastie, nie je celkom istá. Ak sa útoky na Irán skončia do šiestich týždňov a v krajine nevypukne dlhá občianska vojna, kríza vychladne.

V záujme Európy je nepripustiť dlhšiu vojnu a rozklad Iránu. Ten by preniesol konflikt z konvenčnej vojny do teroristickej. A následne do utečeneckej aj energetickej krízy. Účty by naplno platili Európania.

Nakoniec je tu ešte jedna stávka, ktorú Európa prehráva. Európa stavila na pokračovanie vojny na Ukrajine – s tým, že Američanov dotlačí k podpore tvrdšej línie. K zárukám.