John Kiriakou: Akú rolu zohrala v Iráne CIA

Aký je váš názor na túto vojnu, ktorú Donald Trump začal v sobotu ráno bez riadnej podpory Kongresu?

Z viacerých dôvodov som absolútne proti. Po prvé, nebola vyhlásená Kongresom. Ústava je v tejto veci veľmi jasná. Vojna by mala byť vyhlásená Kongresom. A to sa nestalo.

Nielenže sa to nestalo, Kongres ani nebol informovaný. Naši zvolení predstavitelia teda nemajú ani potuchy, o akú politiku ide. Hovorí nám prezident pravdu, keď tvrdí, že to potrvá len pár týždňov? V pondelok popoludní totiž povedal, že to môže trvať aj mesiace.

A aký je vlastne cieľ tejto vojny? Začať vojnu je ľahké. Zvrhnúť vládu je ľahké. Veľmi ťažké je stabilizovať región a potom sa bezpečne stiahnuť. Čo sme sa nepoučili z Iraku a Afganistanu? Som teda veľmi znepokojený celou touto situáciou.

V európskych médiách sa objavili správy, že cez víkend Trumpova administratíva údajne kontaktovala talianske ministerstvo zahraničných vecí a požiadala ho, aby kontaktovalo iránske ministerstvo zahraničných vecí a ponúklo prímerie. Ak je to pravda, čo by to znamenalo?

Mysleli si, že celá iránska vláda sa zrúti hneď po začatí útokov. To sa nestalo. A začínajú sa zamýšľať nad plánom B. Okrem toho som sa pred pár hodinami dozvedel, že Spojené arabské emiráty majú zásoby rakiet zem-vzduch na sedem dní a Katar na štyri dni. Obe krajiny sa urgentne obrátili na Spojené štáty so žiadosťou o náhradu. A náhrada nie je. Takže niečo sa musí stať.

Sú to krajiny, v ktorých sú umiestnení americkí vojaci. Irán neútočí na civilistov ani na vlády v týchto krajinách – útočí na americké základne. Je to tak?

Prevažne áno. Niekoľko iránskych samovražedných dronov sa zameralo na Burdž chalífu, najvyššiu budovu na svete, ktorá sa nachádza v Dubaji, na prístav Jebel Ali v zóne voľného obchodu južne od Dubaja a potom, čo je zvláštne, na prístav v Ománe a malé mestečko neďaleko Maskatu. Nie som si istý, prečo – boli to práve Ománci, ktorí sa snažili vyjednať dohodu medzi USA a Iránom. Ale vo väčšine prípadov sú iránskymi cieľmi americké vojenské zariadenia, konkrétne v krajinách Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC): v Saudskej Arábii, Kuvajte, Bahrajne, Katare, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

Vieme nateraz o 14 zranených a o štyroch mŕtvych. Neviem, aký je stav troch amerických pilotov, ktorých lietadlá boli údajne omylom zostrelené Kuvajťanmi. Verím, že sa im podarilo opustiť lietadlá a bezpečne pristáli. Ak pristáli v Kuvajte, pravdepodobne sú teraz v bezpečí – Kuvajt im neublíži, ani ich nezatknú.

Také sú informácie.

Počuli ste verejne od prezidenta Trumpa, ministra zahraničných vecí Rubia alebo ministra obrany Hegsetha jasné vymedzenie cieľa tejto vojny alebo jednoznačné vyjadrenie realizovateľného vojenského cieľa?

Nie. Veľmi mi to pripomína obdobie pred vojnou s Irakom v roku 2002 a na začiatku roku 2003, keď všetci v politických kruhoch chceli hovoriť len o začatí vojnových operácií a neexistoval žiadny plán na ukončenie vojny. Neexistoval žiadny plán na podporu stabilnej, populárnej vlády. Išlo len o to, vtrhnúť, zvrhnúť a uvidieť, čo sa stane ďalej. Akoby sa história opakovala.

Čo má CIA spoločné so začatím týchto bojových operácií? Boli napríklad v piatok večer alebo v sobotu ráno, keď táto vojna začala, v Teheráne agenti CIA?

Pred 24 hodinami by som povedal, že je to smiešne tvrdenie. Ale v skutočnosti to smiešne nie je. Denník New York Times informoval, že pravda o tom, čo sa stalo na mieste, je opakom toho, čo nám bolo podsúvané. Bolo nám podsúvané, že Mosad úplne infiltroval iránsku vládu od najvyšších po najnižšie pozície. New York Times však včera informoval, že to bola vlastne CIA, ktorá infiltrovala iránsku vládu, a bola to CIA, ktorá odovzdala Izraelčanom informácie o polohe iránskeho vedenia, ktoré Izraelčania potom použili na zabitie najvyššieho vodcu Chámeneího a bývalého prezidenta Ahmadínedžáda a prakticky celého vojenského a jadrového vedenia. Bola to operácia CIA, nie operácia Mosadu.

Ako CIA vedela, že ajatolláh a jeho rodina boli v jednom čase na jednom mieste vo svojom dome?

Ajatolláh Chámeneí verejne vyhlásil, že ak iránsky ľud nemá bunkre, do ktorých by mohol utiecť, on sám do bunkra nepôjde. Bolo teda dosť pravdepodobné, že bude buď vo svojom dome, alebo vo svojej kancelárii, pričom dom aj kancelária sú v tom istom areáli. Nemyslím si, že niekto mohol tušiť, že tam bude aj jeho rodina. Predpokladal by som, že jeho rodina sa skryla. Keď však Izraelčania bombardovali areál, zabili všetkých. Ukázalo sa, že tam bol Chámeneí, jeho dcéra, zať a vnučka.

Izraelčania sa roky chválili počtom ľudí, ktorých v Iráne naverbovali. A väčšina z nich – aspoň mnohí z nich – boli afganskí utečenci. Utečenci v Iráne nedostávajú nič. Nedostávajú jedlo, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, nič. A tak ak oslovíte týchto ľudí a poviete im, že im dáte 100 dolárov mesačne, aby stáli na tomto rohu ulice a zapisovali si, ako často generál XY opúšťa svoj byt, kedy sa vracia a akou cestou išiel, keď odišiel – to je 100 dolárov, ktoré ste včera nemali. To je 100 dolárov, ktoré môžete použiť na stravu, ak ste utečenec bez peňazí.

Tieto operácie neprebiehali len zo strany Izraelčanov. Bola to aj CIA. Keď som bol v CIA, bolo prakticky nemožné naverbovať Iránca. CIA sa však vtedy snažila naverbovať ľudí na najvyšších pozíciách, niekoho z kancelárie ajatolláha alebo ministerstva zahraničných vecí, ministerstva obrany, Islamských revolučných gárd (IRGC). Možno sa poučili, že treba začať zbierať informácie odspodu a využívať ich na cielené útoky, pretože to, zdá sa, robili posledné tri dni.

Ako vysvetľujete izraelskú posadlosť atentátmi?

Kto by po tomto ešte niekedy rokoval so Spojenými štátmi? Je to už druhýkrát za osem mesiacov, čo obrazne povedané zabili vyjednávačov. Zaútočili na krajinu, s ktorou rokovali, keď vyjednávači boli doslova na ceste na ďalšie rokovanie.

Môžem tiež niečo dodať? Dnes nehovoríme o Severnej Kórei. A je tu dôvod, prečo nehovoríme o Severnej Kórei, pretože Severná Kórea má jadrové zbrane. Nikto sa preto nechce dostať do konfliktu so Severnou Kóreou. Iránci nestavali jadrové zbrane. Existujú dva národné spravodajské odhady CIA, podľa ktorých neexistoval žiadny jadrový zbrojný program, nehovoriac o tom, že ajatolláh Chámeneí pred desiatkami rokov vydal fatvu, v ktorej vyhlásil, že žiadny jadrový zbrojný program nebude. Benjamin Netanjahu však prišiel do Spojených štátov mnohokrát, aby presvedčil každého, kto bol v tom čase prezidentom – a hovoríme tu o posledných štyroch alebo piatich prezidentoch –, že Irán je existenciálnou hrozbou a že skutočne existuje jadrový program, a preto musí byť Irán zničený. Bola to lož. A teraz sme tu, uprostred horúcej vojny, a premýšľame, ako sa z nej dostať.

Kolega Larry Johnson, ktorý v pondelok ráno hovoril o absurdnosti zabitia ajatolláha a o počte Iráncov zabitých vládou USA:

„Jediným človekom, ktorý bol duchovnou a v skutočnosti politickou silou, ktorá bránila Iránu v pokračovaní s jadrovým programom, bol Chámeneí. Zabili sme ho. Teraz, keď je preč, nemôžem vylúčiť možnosť, že jeho nástupca príde a povie: ‚Pozrite, v záujme ochrany iránskeho ľudu...‘ Spojené štáty zavraždili 150 dievčat vo veku od 6 do 12 rokov. Máme na rukách krv. Preto volajú Iránci po smrti Ameriky. Pretože sme zodpovední za smrť minimálne 300-tisíc Iráncov za posledných 46 rokov.“

Dáva vám to zmysel?

Larry má pravdu. Žiaden jadrový zbrojný program neexistoval. Zabitie ajatolláha Chámeneího je ako zabitie pápeža. Zabitím pápeža nezničíte katolicizmus. Jednoducho vymenujú ďalšieho pápeža. A v Iráne je to rovnaká situácia. Bude ďalší veľký ajatolláh alebo ajatolláh povýšený na veľkého ajatolláha, na najvyššieho vodcu. Mohol by to byť vnuk ajatolláha Chomejního, ktorý je jedným z najvyšších duchovných a zasvätencom a ktorý je oveľa konzervatívnejší ako bol ajatolláh Chámeneí. Otvorili sme tu Pandorinu skrinku a nie som si istý, či existuje spôsob, ako ju zavrieť.

Mala by Tulsi Gabbardová zostať vo svojej funkcii? Je zrejmé, že nepočúvajú, čo hovorí. Pod prísahou svedčí o týchto hodnoteniach CIA. Keď svedčí, má pred sebou všetky písomné materiály pre prípad, že by ich chceli vidieť členovia Kongresu. A Trump to jednoducho odmietne a povie: „Je mi jedno, čo hovorí.“ Myslí tým, že Netanjahu to nechce počuť.

To je presne to, čo to znamená. A ak sa zverejní hodnotenie, ktoré sa mu nepáči alebo s ktorým nesúhlasí, vyhodí všetkých, ktorí sa na ňom podieľali. Jedna vec o CIA – a to ma naučili hneď v prvom týždni – hovorí, že CIA nemá ochranu podľa zákona o štátnej službe. Zamestnanci CIA slúžia podľa vôle prezidenta. A tak ak sa prezidentovi nepáči vaša tvár, kravata alebo to, čo ste napísali do každodennej správy pre prezidenta, môže vás prepustiť a vy s tým nemôžete doslova nič urobiť.

A dôstojníci a analytici to vedia.

Áno. Každý prezident od založenia CIA však chcel nestrannú analýzu. Žiaden iný prezident nechcel, aby mu niekto len slepo schvaľoval jeho vlastné politiky, akékoľvek už boli. Spomínam si, keď som bol mladý, 28-ročný, a dostal som sa do písomnej hádky s Billom Clintonom o irackých bezletových zónach. A nakoniec jeho poradca povedal: „Viete čo? Prezident to vzdal. Priznáva, že vy ste odborník. On nie je. Bude sa riadiť vašou analýzou.“ Takto to prebiehalo v normálnej situácii. Nie tak, že prezident všetkých vyhodí a potom aj tak urobí, čo chce.

Ako to podľa vás skončí, John?

Nemyslím si, že to potrvá týždne. A nemyslím si, že zvrhneme iránsku vládu. Jedna z vecí, ktoré som si všimol a ktoré ma v posledných dňoch trápili, bol pohľad na CNN, Fox, MSNBC alebo MSNOW a ich opakované zmienky o tom malom zhromaždení v Los Angeles, kde 200 až 300 ľudí skákalo, tancovalo, spievalo a oslavovalo útok. Sú to prevažne iránski Židia, z ktorých sa väčšina usadila v južnej Kalifornii, mnohí z nich v Beverly Hills. Boli to prívrženci šacha, ktorí v roku 1979 ušli a vzali so sebou svoje bohatstvo. Nejde o priemerných Iráncov. V Teheráne sa konajú demonštrácie na podporu vlády, na ktorých sa zúčastňujú státisíce ľudí. Hrubo sme podcenili domácu podporu, ktorú má táto iránska vláda. Nebudeme svedkami rýchleho kolapsu.

Nezvyšuje vražda ajatolláha túto podporu?

Určite. To bolo niečo, čo sme na začiatku vojny v Iráne zle odhadli. Bol som zapisovateľom na zasadnutí výboru riaditeľov v noci pred útokom na Irak. Jeden z hlavných poradcov Národnej bezpečnostnej rady, keď sme vstali, aby sme opustili miestnosť, povedal: „Keď zajtra prekročíme tú hranicu, budú na nás hádzať kvety.“ Vrátil som sa do kancelárie a spýtal som sa zástupcu riaditeľa CIA: „Čo títo ľudia nevedia nič o histórii?“ A on odpovedal: „Nie, nevedia nič o histórii.“

Teraz opakujeme tú istú chybu, ktorú sme urobili pred 24 rokmi.

Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom, preložil Timotej Dunaj.