Progresívci aj Brusel pokračujú v strate príčetnosti. Účet za Irán zaplatia Európania

Reakcie slovenskej opozície (hlavne Korčoka) alebo európskych lídrov na bombardovanie Iránu boli prehliadkou skupinovej straty príčetnosti. Nedokázali sa dôrazne zastať ani práva, ani vlastných európskych záujmov. Zhltla ich vojnová propaganda. Výsledkom bolo vajatanie a alibizmus.

Jediné rázne slová z ich strany boli adresované napadnutej krajine. Vyzvali, aby Irán okamžite ukončil útoky…

Korčok neváhal šíriť ani úplné nezmysly. Obvinil Irán, že útočí na civilistov v susedných krajinách. Zamlčal, že stovky civilných obetí hlási hlavne Irán. A celkom zamlčal aj to, že odvetné údery Iránu boli a sú cielené na americké vojenské zariadenia v regióne, na Izrael a na infraštruktúru. S minimálnymi civilnými obeťami.

Najskôr však pár slov k tomu, čo sa stalo.

Keď v lete 2025 vrcholili rokovania s Iránom o jadrovej dohode, Izrael dvihol prst. Nechcel dohody. Chcel vojenské riešenie. Podnikol letecké útoky na Irán, do ktorých zatiahol aj Američanov. Raketové prestrelky trvali takmer dva týždne.

Po necelom roku sa scéna zopakovala. Irán ďalej ponúkal obmedzenie jadrového a raketového programu výmenou za záruky a uvoľňovanie sankcií. Izrael sa opäť rozhodol, že dohody nepripustí. Pár dní pred ďalším kolom rokovaní zakročil. Američanov dotlačil k spoločným leteckým úderom na Irán.

Tentokrát Izrael sľubuje rozsiahle útoky. Sú zamerané na vojenské zlomenie Iránu. Aj za cenu rozvratu, chaosu a novej vlny utečeneckej krízy.

Práve tento scenár by mal byť pre Európu neprijateľný. Je zrejmé, že za vojnu o Irán (podobne ako za vojnu o Ukrajinu) zaplatia Európania. Zaplatia veľmi bolestivo a viacerými spôsobmi.

Po prvé, EÚ podnikla mimoriadne nákladnú a mimoriadne riskantnú operáciu. Rozhodla sa definitívne odrezať od dovozu ruskej ropy a ruského plynu. S vysvetlením, že dovoz z Ruska je nespoľahlivý… Všetko stavila na alternatívne dodávky. Bola to stávka na stabilitu Perzského zálivu.

Nevyšla.

Američania budú od rozvratu, ktorý riskovali, v bezpečnej vzdialenosti. Do veľkej miery sa to týka aj ich energetickej bezpečnosti, respektíve núdzových zásob palív. Časť vedia nahrádzať z vlastných zdrojov.

Pre európsku energetiku, už dnes najdrahšiu na svete, to však bude ďalšia rana. Veľká, nákladná, s devastačnými následkami na ekonomiku a na rast dlhov.

Súbeh vojny na Ukrajine a vojny v Perzskom zálive môže pochovať európsku energetickú bezpečnosť. Aj návrat Európy k prosperite.

Po druhé, sýrsky scenár v Iráne – útoky na režim bez prevzatia zodpovednosti za krajinu – by viedol k ďalšej veľkej vlne utečencov. A k ďalšej migračnej kríze. Tá nezasiahne ani Izrael, ani Spojené štáty. Zasiahne Európu. A zasiahne ju v čase, keď je už súčasné migračné bremeno v západnej Európe neúnosné, teda keď Brusel presadzuje migračné kvóty.