Hospodárstvo Ruska na začiatku vojny mohlo skolabovať, Západ však podcenil kvalitu Putinovho finančného tímu, hovorí britský ekonomický novinár Ben Aris.
Pred štyrmi rokmi – keď Rusko po jeho invázii na Ukrajinu zasiahli dovtedy najtvrdšie sankcie Západu – západní analytici, politici a mediálni odborníci s istotou predpovedali, že ruská ekonomika sa zrúti v priebehu niekoľkých týždňov. Uisťovali nás, že v dôsledku toho Rusko už nebude mať finančné prostriedky na pokračovanie vojny a Vladimir Putin bude zbavený moci a nahradený niekým, kto bude viac vyhovovať našim predstavám.
„Ruská ekonomika“ – vtedy 11. najväčšia na svete – „smeruje k zosekaniu na polovicu,“ napísal prezident Joe Biden v marci 2022; „čoskoro sa ani nedostane do prvej dvadsiatky“.
Ako sa ukázalo, ruská ekonomika nielenže neskolabovala, ale naopak vzrástla – v polovici roku 2023 predbehla niekoľko krajín vrátane Nemecka, a stala sa piatou najväčšou ekonomikou sveta. A to všetko v čase, keď európske ekonomiky – teraz zbavené stabilného prísunu lacnej ruskej energie – čoraz viac zápasili s ťažkosťami. Napriek tomu nás opakovane uisťovali, že ďalšie kolo sankcií konečne splní svoj účel a Rusko položí na kolená.
Teraz sa nachádzame v 20. kole západných sankcií. Rusko nastavilo svoju ekonomiku do vojnového režimu a podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v rozhovore z júla 2025 „vyrobí za tri mesiace trikrát viac munície ako celé NATO za rok“. Putin, ktorého popularita v januári 2026 dosiahla podľa portálu Statista 84 percent, čo sú takmer rekordné hodnoty . A hoci ruskí lídri priznávajú, že sankcie Rusku ublížili a inflácia bola skutočným problémom – centrálna banka musela prijať radikálne opatrenia, aby udržala ekonomiku nad vodou – a hoci ekonomika za posledný rok zaznamenala pokles, analytici z MMF a iných inštitúcií veria, že dlhodobé ekonomické vyhliadky Ruska sú relatívne stabilné. Ako je to možné? Prečo najbrutálnejšie a najprísnejšie sankcie, aké západné krajiny kedy uvalili na veľkú svetovú ekonomiku, v podstate nesplnili svoj účel?
Aby som lepšie pochopil, ako sa Rusku podarilo prekonať tieto sankcie a aké sú ekonomické vyhliadky krajiny do budúcnosti, rozprával som sa s britským novinárom Benom Arisom, finančným korešpondentom s desaťročiami skúseností s reportážami o Rusku, strednej a východnej Európe a iných krajinách. V roku 1993 začal svoje prvé desaťročné pôsobenie v Rusku a Strednej Ázii – najskôr na voľnej nohe pre analytické oddelenie Intelligence Unit (EIU) spoločnosti Economist Group, neskôr ako ruský korešpondent pre jej Business Central Europe a napokon ako šéf moskovskej kancelárie Daily Telegraph. V roku 2006 založil v Berlíne Intellinews.com, kde stále pôsobí ako šéfredaktor. Ide o medzinárodný tím finančných a politických korešpondentov, ktorí informujú o viac ako 100 krajinách, s redakčnými kanceláriami v celej východnej Európe, strednej Ázii, Afrike a na Blízkom východe. Od roku 2008 roky žil a pracoval v Rusku, na Ukrajine, v Estónsku a inde, než sa opäť usadil v Berlíne. Písal pre Financial Times a Newsweek, ako aj pre iné médiá, a desať rokov pôsobil ako prospievajúci redaktor v Euromoney a The Banker.
Keď som nedávno mal príležitosť porozprávať sa s Benom, okrem mnohých otázok o ruskej ekonomike som sa ho opýtal aj na ekonomickú situáciu Ukrajiny a jej vyhliadky do budúcnosti – vrátane jej schopnosti financovať vojnu, ak by mala trvať dlhšie. Nakoniec sme sa rozprávali aj o vyhliadkach Ukrajiny na zotavenie jej ekonomiky a demografie, po tom, čo boje konečne skončia.
Ako sa ruskej ekonomike podarilo prežiť tak dobre a tak dlho po štyroch rokoch prísnych sankcií zo strany Západu?
Poďme si rýchlo a stručne zrekapitulovať históriu sankcií. Keď vojna začala, ľudí šokovalo – a myslím, že Kremeľ to podcenil – aká rozhodná a jednotná bola reakcia Európskej únie na vojnu. Uvalili na Rusko najprísnejšie sankcie v histórii. Ale pretože Putin vedel, že táto možnosť existuje, takmer desať rokov pred vojnou pripravoval ekonomiku – zabezpečoval jej odolnosť voči sankciám. Konkrétne to znamenalo, že najprv nahromadil hotovostné rezervy v hodnote 600 miliárd dolárov. Ak ste ekonóm, viete, že 600 miliárd dolárov stačí na pokrytie dovozu na dva alebo tri roky. Krajiny zvyčajne disponujú rezervami na pokrytie dovozu len na tri mesiace. Šlo o obrovskú hotovostnú rezervu.
Druhou vecou, ktorú urobil, bolo splatenie dlhov – takže na začiatku vojny bol ruský štátny dlh asi 14 až 15 percent HDP. Ide o neuveriteľne nízku úroveň. V Európe je to zvyčajne okolo 90 až 100 percent. USA sú na úrovni 120 percent. A dôvod, prečo vás to chráni pred sankciami, je tento: ak nemáte dlh – ak nepotrebujete dlh na financovanie svojej ekonomiky – potom ju nemožno izolovať. Ak izolujete krajinu, ktorá sa musí financovať prostredníctvom pôžičiek, spôsobí to jej kolaps. Ak Rusko nemá žiadny dlh, nemôžete ho takto sankcionovať. A navyše, nízky dlh, ktorý má – 15 percent HDP – Rusko môže pokryť každý jeden dolár tohto dlhu hotovosťou. Môže splatiť celý svoj dlh – zajtra – hotovosťou.
Existujú na svete iné krajiny schopné urobiť to isté? Alebo je to úplne jedinečné?
Žiadna iná veľká ekonomika na svete to nedokáže. A Rusko urobilo aj rôzne iné opatrné kroky. Vytvorilo si rezervný fond, medzinárodný sociálny fond, v ktorom bolo dosť peňazí na pokrytie rozpočtového deficitu na tri alebo štyri roky. A Západ urobil chyby. Veľkou chybou bolo, že v prvom roku sankcie nezahŕňali ropu a plyn. Zaviedli iné extrémne sankcie, vrátane sankcií, ktoré Rusko neočakávalo. Zmrazenie 300 miliárd dolárov centrálnej banky – to nikto neočakával. Nikto o tom nehovoril ako o možnosti v období pred vojnou. To Rusko úplne zaskočilo a bol to šok, pretože šlo o polovicu ruských rezerv.
Druhou vecou, ktorú urobili, bola „jadrová možnosť“, o ktorej sa diskutovalo v období pred vojnou – ale nikto si nemyslel, že k tomu dôjde. Nemci tvrdili, že sa to nestane, ale stalo sa. Hovorím o vylúčení Ruska zo systému prevodu peňazí SWIFT. Bol to šok. V podstate to znamená, že Rusko nemôže používať doláre. Vzhľadom na to, že je to krajina vyvážajúca ropu, je to veľká rana. Rusko sa však v prvom mesiaci po zavedení sankcií zotavilo.
Spomínam si, ako ľudia na začiatku hovorili, že Rusko sa každú chvíľu zrúti.
Naozaj sa takmer zrútilo. Ale ďalšou chybou Západu bolo podcenenie kvality finančného a ekonomického tímu, ktorý vedie Rusko. Minister financií Anton Siluanov, guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiulliná, autor reforiem Alexej Kudrin. Sú to ľudia na svetovej úrovni – a oni to zvládli. Nabiullinová zaviedla kapitálové kontroly – zadržala všetky doláre a začala ich prideľovať. Nestratila vaše peniaze – len ste k nim nemali prístup. Zaviedla tiež kontrolu výmenných kurzov. Zvýšila zároveň úrokové sadzby, pretože rubeľ sa jednoducho zrútil. Zvýšila ich o desať percent, pritom vo svete centrálnych bánk je to zvyčajne štvrť percenta.
Všetko to boli extrémne opatrenia. Za pár mesiacov však vďaka tomu stabilizovala menu. Prevzala kontrolu nad rezervami, takže ak ste potrebovali peniaze na export alebo na niečo iné, mohli ste ich získať. A to bolo prekvapenie, pretože všetci si naozaj mysleli, že Rusko okamžite skolabuje – a nestalo sa tak. Ako som už spomínal, naozaj veľkou chybou, ktorú Západ urobil v prvom roku, bolo to, že naďalej nakupoval ruskú ropu a plyn, ktoré poháňajú najmä nemeckú ekonomiku – inými slovami, celú európsku ekonomiku. A neboli pripravení to sankcionovať. Neboli pripravení odrezať sa od svojho paliva.
Spomínam si, že som počul, že ruská ekonomika sa v tom prvom roku v skutočnosti dosť zlepšila.
V prvom roku Rusko namiesto toho, aby skrachovalo, dosiahlo aktívne saldo obchodnej bilancie vo výške 225 miliárd dolárov. To bolo historické maximum. Bolo to dvakrát viac ako predchádzajúce historické maximum, ktoré dosiahlo v roku 2021 a bolo len 120 miliárd dolárov. Stalo sa tak preto, že ceny ropy a plynu prudko vzrástli. Zvýšili sa trojnásobne. A my na Západe sme zaplatili to, čo požadoval trh. Rusko tak v roku 2022 zarobilo viac peňazí ako kedykoľvek predtým za celú svoju existenciu. To bol šok. Nefungovalo to. V podstate to znamenalo, že sankcie zlyhali. Spôsobili Rusku všetky možné problémy, o ktorých západná tlač s radosťou písala. Ale z hľadiska priameho makroekonomického vplyvu na ekonomiku len prispeli k ďalšiemu nárastu financií.
Potom sa začal celý režim obchádzania sankcií. Európa síce nedovážala ruské hnojivá, no namiesto toho ich Rusko poslalo do Abú Zabí, kde ich predali Arabom, a tí ich potom predali do Európy. To isté sa stalo s ropou: Rusko ju poslalo do Gudžarátu, kde je veľká rafinéria, a tam ju spracovali na benzín – takže teraz je to indický benzín, ktorý opäť putoval do Európy. Jediný rozdiel je v tom, že predtým trvala plavba z Primorska do Rotterdamu jeden týždeň, a teraz trvá štyri mesiace, kým sa ropa dopraví do Gudžarátu, spracuje na benzín a ten pošlú späť do Európy. Takže kupujete ten istý benzín, ale náklady sa zvýšili. A keď sa tento systém zaviedol – všetky tieto úskoky a obchádzky – v roku 2023 Rusko opäť zažilo boom a v roku 2024 znova.
A to bolo hlavne pre rast cien ropy?
Nielen pre to. Ako som povedal, Putin sa na možnosť tejto vojny pripravoval desať rokov, hromadil hotovosť a zbavoval sa dlhov. Výsledkom toho bolo, že neminul žiadne peniaze, neinvestoval do infraštruktúry. Rusko v podstate počas predchádzajúceho desaťročia uplatňovalo režim úsporných opatrení a zhromažďovalo všetky tieto peniaze namiesto toho, aby ich minulo na infraštruktúru – vysokorýchlostné vlaky, školy, nemocnice –, čo malo robiť.
Ale keď sa vojna začala, Kremeľ jednoducho otvoril kohútik – a do domácej ekonomiky sa nahrnula lavína peňazí. Väčšina z nich bola určená na premenu civilnej výroby na vojenskú alebo aspoň na dvojaké použitie. Zrazu začali na vidieku fungovať továrne. Jedným z podivných účinkov vojny bolo, že veľa peňazí išlo na vidiek, do najchudobnejších regiónov Ruska. V sovietskom období sa tam totiž stavali všetky továrne obranného priemyslu, pretože boli ďaleko od západných rakiet. Zrazu bola spodná vrstva ruskej ekonomiky zamestnaná 24 hodín denne, 7 dní v týždni, v troch zmenách. Mzdy sa zdvojnásobili alebo strojnásobili. Odviedli ste milión mužov do vojny, čo vytvorilo nedostatok pracovnej sily, čo doma zvýšilo nominálne mzdy. Zrazu všetci, ktorí zostali doma, zarabali slušné peniaze a mali dostatok práce. Nebola žiadna nezamestnanosť. A ekonomika prekvitala, pretože ľudia si kupovali domy a ľudia, ktorí žili na dedinách, sa presťahovali do regionálnych miest a kúpili si byty a autá.
MartinX
Pred 6 mesiacmi
Vyzerá to tak, že pre Ukrajinu bude po vojne výhodnejšie vstúpiť dobrovoľne do únie s Ruskom miesto do krachujúcej EÚ. Na rozdiel od Európy majú národnú súdržnosť (aj oligarchov, Prigožinov príbeh ukazuje čo sa stane ak niekto zlyhá), užitočně technické vzdelanie miesto rodových chobotín a dostatok surovín. Podobná situácia sa vyskytla už v 17. storočí, keď Ukrajina a Bielorusko opustili poľsko-litovskú úniu, hoci to bol najväčší štát Európy. Pripojili sa k Rusku a poľsko-litovská únia zanikla v 18. storočí, keď si Poľsko “rozobral” vtedajší “západ” spolu s Ruskom. Poliaci a Litovci totiž potláčali pravoslávie, dokonca RKC vytvorila špeciálnu grécko-katolícku Cirkev, lebo obrady a tradície nie sú až tak dôležité ako podriadenosť pápežovi.
Hurbanista
Pred 6 mesiacmi
"Takže máte grécke lode registrované v EÚ, ktoré prepravujú ruskú ropu do Gudžarátu a späť a zarábajú na tom majland. Tieto zadné vrátka v Gudžarate EÚ ignoruje, pretože ak by sa naozaj odrezala, nebolo by benzínu." -- Keď som si za Bidena čítal jedného amerického komentátora, ten písal niečo v zmysle že "skutočnosť že EÚ dováža ruskú ropu s prirážkou cez pol sveta z Ázie dokazuje, že USA nie sú jedinou krajinou na svete kde vládnu psychopati."
Štefan II.
Pred 6 mesiacmi
Taký som rád, že žijem v kolónii Európskej únie, ktorá na rozdiel od Ruska "vzkvétá" a má pred sebou radostné perspektívy...
Athos
Pred 6 mesiacmi
To je tak, keď sa Rusko u nás vykresľuje ako krajina opilcov žijúcich v zemľjankách. Bol som v Rusku pred pár rokmi. V okolí Bajkalu, v Burjatskej republike. Nie, nie sú tam dedinky alpského typu. To nie sú ani u nás. Ale ľudia si tam žijú slušne. Obchody sú zásobené solídne, žiguláky tam jazdia už iba ako rarita a hlavné cestné ťahy sú v lepšom stave, ako vo väčšine európskych krajín. Takže život v Rusku som vnímal porovnateľný so životom u nás. Tým nechcem nič idealizovať, problémy sú všade. Ale nie je to tam tak, ako nám to popisujú propagandistické liberálne médiá.
loko
Pred 6 mesiacmi
Vstup Ukrajiny do EU by znamenal vstup korupcie a mafie ktorej konkuruje len Cecenska mafia. Vratili by sme sa o 100 rokov mentalne, bolo by to rovnake ako ked Rimska risa povolila vstup cudzich narodov na svoje uzemie. Tieto narody poskytovali rimanom vojenske jednotky. Tieto jednotky casom ziskali silu ktora prevysovala silu rimskych jednotiek, co viedlo k ovladnutiu rimskej rise barbarmi. Dnes sutymito barbarmi ukrajinci a maju rovnake ambicie poskytnut EU vojakov a zbrane. Zopakuje sa rovnaky scenar znova a nase deti alebo ich deti budu zit v Ukrajinskej risi?