Smer sa potápa pre svoju zaťatú domácu politiku

Ku koncu svojho premiérskeho obdobia sa Vladimír Mečiar správal zaťato. Keď mu vytýkali, že nejakú vec robí zlým spôsobom, Mečiar zaťato povedal, že je to naopak. Že on tú vec mal tým spôsobom robiť ešte dôraznejšie.

Fico nie je Mečiar, preto jeho kariéra aj trvá dlhšie. Ale možno na ňom vidieť, že tiež si nevie priznať omyly. Obhajuje ich, aj za cenu nedôstojnej slabosti jeho argumentácie.

V zahraničnej politike sa zatiaľ veľkej chyby v tomto období nedopustil. Koľkokrát sa mu dostalo uznania od Američanov je pozoruhodné, svedčí o tom aj návšteva Marca Rubia v Bratislave. A Fico to dokázal bez toho, aby prikyvoval Trumpovi vo všetkom. Kritizoval Trumpov zásah vo Venezuele, jeho minister Blanár povedal, že Grónsko je dánske a že Slovensko odmieta colné boje, čo bola narážka na uvaľovanie ciel Trumpom.

A Fico neprijal americkú ponuku, aby sa Slovensko stalo členom Mierovej rady pre Gazu. Čím sa nepriamo aj dištancoval od škandálnej politiky Izraela v Gaze, ktorú USA podporovali. Rubio prišiel do Bratislavy i tak.

Tieto veci teda Fico zvládol lepšie ako Viktor Orbán, ktorý vsadil na Trumpa priveľmi. Opozícia sa snaží Ficovu zahraničnú politiku kritizovať, ale je to trápne. Keď si spomenieme, ako opozícia kričala pred rokom, že Fico nás ťahá na východ a vyvedie nás z NATO... Ale Fico im to nepripomína.

Namiesto toho hromadí chyby v domácej politike.

A tie chyby sa Ficovi vracajú. Niektoré s odstupom času, iné okamžite. S odstupom času sa Ficovi vrátilo, keď jeho vláda úplne zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Niektorí prokurátori naozaj nemali na ÚŠP čo hľadať, lebo ÚŠP poškodzovali nekompetentnými rozhodnutiami. Ale nebolo to tak po celých dvadsať rokov existencie ÚŠP, iba posledných niekoľko rokov. Naozaj nestačilo zopár personálnych zmien a bolo treba rušiť inštitúciu?

Trest prišiel v podobe Žilinkovej tlačovky, na ktorej generálny prokurátor oznámil, že boj proti korupcii na Slovenku poklesol viac ako významne. Veď iste. Je to prirodzený dôsledok likvidácie ÚŠP (aj keď to Žilinka odmietol), ku ktorej došlo spolu so zmenami v  štruktúre Prezídia policajného zboru. 

Spôsob, ako sa Fico obhajoval, bol miestami trápny. Tvrdil, že je to prokuratúra, ktorá je „pánom trestného konania“ a že sa teda Žilinka nemá čo sťažovať. To ale neobstojí. Prokuratúra je pánom trestného konania v zmysle, že robí dozor nad vyšetrovaním, ktoré vedie policajný vyšetrovateľ. Práci vyšetrovateľa však predchádza operatívna práca, ktorou polícia zisťuje výskyt korupcie, a operatívnu prácu vykonávajú kriminalisti, ktorí sú súčasťou rezortu vnútra, a ten je súčasťou vlády, ktorej je Fico predsedom.

Spravidla platí, že ak korupciu nezistí polícia, tak prokuratúra ju nemá ako odhaliť. Preto pokles v stíhaní korupcie nemožno hodiť na prokuratúru. Zbavovanie sa zodpovednosti neobstojí.

Dosť tristné bolo, keď Fico v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu 7. februára začal upozorňovať na to, že „Žilinka bol u Lipšica“, lebo bol štátnym tajomníkom na Ministerstve vnútra v čase, keď Lipšic bol ministrom. Bolo to pred pätnástimi rokmi, Lipšic a Žilinka dávno nemajú nič spoločného. Konštruovať ich dnešné spojenie je nezmyselné.

Potom sa Fico sťažoval, že v čase, keď bol Lipšic špeciálnym prokurátorom a Fico bol nespravodlivo obvinený, tak Žilinka sa tomu len prizeral. Žilinka sa len prizeral? Veď Žilinkova Generálna prokuratúra v rokoch 2021, 2022 správne zrušila trestné stíhanie v niektorých závažných mediálne sledovaných kauzách, vrátane stíhania Roberta Fica. Médiá hlavného prúdu a členovia terajšej politickej opozície vtedy trhali Žilinku na kusy.

No, od Fica to celé pôsobilo trochu zúfalo.

To neznamená, že médiá a opozícia sa správajú korektne. Naopak. Ich neschopnosť uznať, že za minulej vlády v NAKA i na ÚŠP nebolo čosi v poriadku, je cynická. A ani s prokuratúrou nie je všetko v poriadku. Zastavenie trestného stíhania vo veci odovzdania vojenskej techniky Ukrajine ministrom obrany Naďom a predchádzajúcou vládou nekomentujem. Prokuratúra rozhodla. Ale komentár krajského prokurátora Remetu, že nedošlo k žiadnej škode odovzdaním stíhačiek Ukrajine a Naď bol dobrý hospodár, je aktivistický, politizujúci prejav. Prokurátor nemá politizovať.

Téma kajúcnikov bol zasa prípad, kedy sa chyba Ficovi vrátila ihneď. Pred pár týždňami pokútnym spôsobom, na poslednú chvíľu poslanci Smeru presadili do novely Trestného zákona aj zmenu Trestného poriadku ohľadne kajúcnikov. Dodali tam formuláciu, ktorou paušálne spochybnili výpovede kajúcnikov.

Lenže tak ako neplatí, že kajúcnik nikdy neklame, rovnako neplatí ani to, že si vždy vymýšľa. Ak kajúcnik povie polícii, aby kopala v tamtom lese pod hentým bukom, lebo je tam zakopaná mŕtvola, polícia kope a mŕtvolu tam nájde, no tak kajúcnik asi hovoril pravdu, však? Na to je sudca, aby posúdil pravdivosť každého svedka, kajúcnika, či nekajúcnika a zákon nemá vytvárať dve kategórie svedkov s rôznou dôveryhodnosťou.

O pár týždňov Ústavný súd platnosť novely pozastavil. Čo je opäť prehra Smeru. A reakcia Fica? Vraj najlepšie by bolo inštitút kajúcnika zrušiť úplne. Tento inštitút tu funguje dvadsať rokov. Osvedčil sa veľmi napríklad v boji proti krvavým zločineckým skupinám. A dlho s ním neboli žiadne problémy.

Problémy sa objavili až posledných päť rokov. Keď sa problémy objavili, tak som o tom začal okamžite písať. Ale to predsa nie je dôvod, aby sa úplne zrušil celý inštitút. Inštitút proste treba používať rozumným spôsobom.

Bohužiaľ, Robert Fico zvažuje, že zopakuje tú istú chybu s kajúcnikmi ako s ÚŠP. Namiesto, aby sa inštitút opravil, či vylepšil, má sa zrušiť. Dúfajme, že sa to nestane.

Opozícia sa na neho vrhla. Jaroslav Spišiak z PS hovorí, že nápad úplne zrušiť kajúcnikov ohrozuje bezpečnosť občanov. Nuž, má pravdu.

Aj u ÚŠP, aj u kajúcnikov teda za dvadsať rokov došlo k totožnej reťazi udalostí. Inštitút pätnásť rokov fungoval. Pred piatimi rokmi však inštitút začal byť krivený, za čo nesie plnú zodpovednosť bývalá vláda. Vtedy Robert Fico, strana Smer, a rovnako aj hŕstka novinárov, medzi nimi i autor tohto článku, na to upozorňovali.

Po voľbách však Robert Fico a jeho vláda navrhujú riešenia, ktoré sú zlé a nekompetentné. A vedie to k politickým bodom pre terajšiu opozíciu, ktorej členovia to v bývalej vláde všetko spôsobili. A tá terajšia opozícia si žiadnu chybu z minulosti neprizná. Tým sa morálny chaos završuje.

Je to Shakespeare? Komédia plná omylov? Nič vtipné na tom nie je. Nesmejeme sa. Skôr to bude tragédia plná omylov.