Politika v športe a zmätok v olympijskom výbore
Dospeli sme do zvláštneho bodu, keď sa na jednom mieste treba zastať ukrajinskej aj ruskej strany.
Ukrajinský skeletonista Vladyslav Heraskevyč v ostro sledovanom spore neuspel s odvolaním sa na Športový arbitrážny súd vo Švajčiarsku a definitívne musel opustiť prebiehajúce talianske zimné olympijské hry.
Heraskevyč sa na súd obrátil po tom, ako ho Medzinárodný olympijský výbor (MOV) vylúčil z hier krátko pred štartom súťaže pre nosenie prilby s podobizňami ukrajinských športových kolegov zabitých počas vojny.
Podľa interpretácie MOV skeletonista svojím správaním ignoroval článok 50 Olympijskej charty a porušil pravidlá o gestách politickej povahy. Následne odmietol aj kompromis, aby si pripol čiernu pásku na rukáv namiesto posolstva na helme.
Verdikt olympijského výboru a arbitrážneho súdu, ktorý sa na jeho stranu následne priklonil, je pritiahnutý za vlasy, pokrytecký a nekonzistentný zároveň.
Uctenie si zosnulých kolegov je totiž skôr pietne ako politické gesto, nemá koho uraziť a jeho polarizujúci potenciál sa rovná nula. Navyše, v kontexte vojnového stavu u našich východných susedov je prirodzené nastaviť kritériá aspoň o čosi benevolentnejšie.