Obľúbená detská kniha. Anketa

Mesiac knihy začína až o týždeň, Deň detí je ešte ďalej, s Valentínom to úplne nesúvisí, ale prečo sa viazať na formality, všakže? V najnovšej ankete sme si položili otázku, čo je pre nás obľúbená detská kniha.

Niekoho to donúti spomínať, iný sa podelí so skúsenosťami so svojimi deťmi, ale rozprávky a detské knihy sú vážnejšia téma, ako sa môže zdať. Pre národ Pavla Dobšinského to platí špeciálne, veď aj Božena Němcová a ďalší autori sa k nám chodili inšpirovať. Rozprávky sú vnútorne bohatý a krásny svet. Dá sa obhájiť, že rozprávky sú pre nás tým, čím boli pre Grékov ich báje.

Je to svet, kde dobro zvíťazí, so zlom však treba zápasiť, charakter sa cení rovnako ako ďalšie cnosti. Priateľstvo je mocnejšie ako čokoľvek iné. Bohatstvo rozprávok si človek naplno uvedomí, až keď ich číta deťom či vnúčencom.

Hoci televízna rozprávka môže mať tiež svoje čaro, znamená menej ako detská kniha; o plochom svete mobilov a počítačových hier ani nehovoriac. Otázku teda nemyslíme nijako ľahkovážne, naopak.

Potešíte nás, ak do diskusie pridáte vlastné odpovede a podelíte sa s nami, ktorá je vaša obľúbená detská kniha a prečo.

Ak si mám vybrať svoju najobľúbenejšiu detskú knihu, bude to Pippi Dlhá Pančucha od Astrid Lindgrenovej.

Pippi je najlepším liekom na detské, a najmä dievčenské, úzkosti. Ryšavá námornícka dcéra je mocnejšia než dospelí vzpierači, bohatšia ako škriatok a odvahy má na rozdávanie. Takže je jasné, prečo sa pozdávala ustráchanému dievčatku. Pippi je fascinujúca aj preto, že nemusí chodiť do školy a vyvlečie sa zo všetkých bežných a nenávidených detských povinností.

No a potom, čo je tiež podstatné, Pippi je ohromne vtipná. Jej humor je pritom často ohromne absurdný. Ako keď Lindgrenovej hrdinka rozpráva príbeh o slúžke svojej starej mamy, ktorá mala taký nepríjemný zvyk, že hrýzla ľudí do lýtok. Tento humor ma od detských čias nikdy neopustil. 

Hobbit, alebo cesta tam a späť od J. R. R. Tolkiena je plným právom považovaná za jednu z najlepších rozprávok všetkých čias, v tejto ankete je mojím favoritom. Ide o vstupnú bránu do fascinujúceho sveta, ktorý Tolkien vytvoril a ktorého najslávnejším dielom sa stala trilógia Pán prsteňov.

Fanúšikovia dnešnej fantastickej literatúry a filmov s elfami či trpaslíkmi si často neuvedomujú, že ich obľúbený žáner má pôvod v knihách, ktoré sú prestúpené nielen témami severskej mytológie, ale aj kresťanskej teológie a morálky. Ide napríklad o chápanie zla ako absencie dobra alebo prvky nádeje a spásonosného utrpenia.

Pre najmladšie ročníky je ideálny práve Hobbit. Jednak pre mimoriadnu vtipnosť a napínavosť knihy, ale tiež preto, že na rozdiel od Pána prsteňov je svojím kratším obsahom a rýchlejším tempom stráviteľnejší. Pre deti je výchovné a inšpiratívne, že ide o príbeh cesty k dospelosti, na ktorej radový človiečik z rasy hobbitov, Bilbo, nadobúda vedomie svojej identity a sebavedomie vo vonkajšom svete.

Asi neprekvapím. Ľudové rozprávky, povesti a legendy odkiaľkoľvek. O človeku, ľudskej povahe a o svete je v nich všetko. Odvaha aj zbabelosť, pravda aj lož, život aj smrť, huncútstvo, pochybnosti. Zároveň sprostredkúvajú nádej, že dobro, hoci nekričí, v pravý čas vyjde zo zastrčeného kúta a nebojácne ukáže svoju tvár a zlo bude nejakým spôsobom predsa len potrestané.

Vždy si spomeniem na Povesti spod Sitna od Jozefa Horáka, vydavateľstvo Mladé letá, rok 1979. Čítala som ich dookola, lebo sú napínavé, dobre vystavané, nešetria slovom ani košatejšími vetami.

Avšak odkedy si pamätám, sprevádzajú ma Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského s ilustráciami Ľudovíta Fullu a rovnakú skúsenosť sme umožnili aj deťom. Naše ľudové rozprávky totiž bez škripotu otvárajú dvere do sveta literatúry, sú kľúčom k slovenčine, k ďalším jazykom a k spoznávaniu ich zákutí. Umožňujú identifikovať kultúrne rozdiely, vnímať zhody a obdivovať vetnú skladbu.

V knižnici máme aj ďalšie vydania Dobšinského a svojho času sme natrafili aj na preklad jeho rozprávok do španielčiny od Valérie Kováčovej Rivera de Rosales, Bohdana Ulašina a Zuzany Fráterovej. Kniha potešila o to viac, že je doplnená cenným komentárom aj Fullovými ilustráciami.

Nie je to jednoduchá úloha, vrátiť sa do detských čias a vybrať si jeden titul.

Knihy s ručne napísaným dátumom, miestom darovania a podpisom si z mojej knižnice vážim najviac. Zbieram ich, ťah pera zapisuje moment, ktorý je nenahraditeľný, zostane prítomný, aj keď sa už nikdy nezopakuje. 

Bolo to 23. februára v roku 2007, dedinka Lemešany, venovanie mi do zelenej knihy stredného rozmeru napísala moja stará mama. Knihu som si prečítal ešte v ten deň. Vo štvrtok 12. februára 2026 som ju otvoril po 19 rokoch. Venovanie na prvých stranách mi vrátilo spomienky. Erben píše milo, detsky, jednoducho, tak ako sa patrí na autora povinnej literatúry na základných školách. Vtáka Ohniváka a Lišku Ryšku by som s odstupom rokov zaradil do žánru dobrodružného trileru, ako ináč, so šťastným koncom. Pred devätnástimi rokmi to bola „len“ rozprávka. 

Dodnes mám ku knihám s venovaním osobitý vzťah, Vták Ohnivák túto túžbu prebudil. Poslednú, ktorú mi venoval autor s vlastnoručným podpisom, som dostal od kolegu z redakcie Vlada Palka – Boj o moc. 

Je to zatiaľ asi najťažšia anketová otázka, akú sme v Markeri dostali. V posledných rokoch som zistil, že s rozprávkovými knihami je to omnoho zložitejšie, ako sa zdá. Niektoré, ktoré sa mi v detstve zdali dobré, mi po opätovnom prečítaní v dospelosti už také nepripadajú. Rovnaké to majú aj moje detí, ktoré často frflú nad mojím výberom. Ani ja z ich výberu častokrát nie som nadšený.  

Vyberám tri knihy.

Z tých, ktoré majú radi moje deti, ide o Deti z Bullerbynu od Astrid Lindgrenovej, známej najmä vďaka Pippi Dlhej Pančuche a Emilovi z Lönnebergy. Práve vo chvíli, keď píšem tieto riadky, môj sedemročný syn počúva azda  po stýkrát rovnomennú audioknihu výborne nahovorenú Táňou Pauhofovou. 

Spomedzi tých, ktoré mám rád ja, je to List od Nimrala a iné príbehy (vyšlo v češtine) od J. R. R. Tolkiena. Kniha je výberom kratších, menej známych Tolkienových textov. Dostal som sa k nej najmä vďaka tomu, že obsahuje aj Príbehy Toma Bombadila, čo je legendami opradená postava z Pána Prsteňov (nad Tomom Bombadilom nemal Prsteň moci žiadnu moc). Postupne som však zistil, že sú v nej ešte lepšie texty, napríklad poviedka s názvom List od Nimrala, rozprávky ako Tulák Rover alebo vtipný Sedlák Jilji z Oujezda. Najlepšia z nich je však rozprávka s názvom Kováč z Veľkej Lesnej, ktorá je iná ako najznámejšie Tolkienove knihy, a predsa krásne tolkienovská.

Na prvý pohľad ide o jednoduchý príbeh o deťoch, kuchároch, tortách a dospelákoch, v ktorom sú tie veľké veci skryté pred očami sveta v maličkostiach, ktoré môžu vidieť len tí, ktorí majú čisté a pokorné srdce.

Do tretice, kniha, ktorú mám rád ja aj moje deti, je Operácia Orech a iné dedkoviny od Andrey Gregušovej. Je o dvoch chlapcoch, ktorí trávia letné prázdniny u svojho dedka, ktorého volajú Dednožko, lebo je na vozíku. Ten žije v dome so svojimi dvomi bratmi – Deduškom, ktorý je nahluchlý, a Dedočkom, ktorý takmer nevidí. Kniha je našou rodinnou letnou klasikou, lebo je plná úsmevných letných príhod, ktoré sa hodia ako inšpirácia na to, ako prežiť letné dni bez mobilu.