Zmena gender identity nevplýva na šúšn, milí športoví redaktori

Dnes si nebudem robiť srandu zo zimných športovcov. Nečakajte tu žiadne „tak určité“ ani slávne Řezáčovo „zkusit šúšn“. Podobné žarty sú mimoriadne obohraté. Nechajme teda súťažiacich na pokoji. Na druhú stranu, takí slovenskí športoví redaktori…

..sú väčšinou určite inteligentní, vzdelaní ľudia. Aspoň v téme športu. Každý novinár však raz za čas pojme ambíciu prijať za svoju aj tému, v ktorej sa až tak nevyzná. A podobne ako bežný novinár občas nesprávne použije športové metafory, športový redaktor môže od šúšn zablúdiť k politike, biológii, alebo otázkam identity. Chvalabohu že žiaľbohu, pri téme transgender či intersex športovcov sa ambicióznejší novinár môže dostať do nebezpečného oslabenia.

Ako sa nedávno prihodilo chlapom v Denníku N či v Pravde.

A tak redaktor Ondrej Lauko, práve v čase, kedy alžírsky boxer Chalíf konečne verejne priznal svoje mužské pohlavie, napísal v Denníku N toto:

„(Imán Chalífová) v roku 2024 totiž získala na olympijských hrách v Paríži zlato. Zástancovia ‘tradičných hodnôt’ hneď začali oportunisticky vyhlasovať, že je viac mužom než ženou, prípadne trans ženou, ktorá prešla zmenou pohlavia.“

Hrozné, tieto konzervy. Nepatrí však medzi ne aj sám Chalíf, keď francúzskemu médiu povedal, že je „ženou“ obdarenou tradičnými mužskými pohlavnými znakmi? To už nám pán Lauko nepovie. Najmä preto, že o Chalífovom vyjadrení pre francúzske médiá, pravdepodobne, nevie.

Žiaľbohu, že chvalabohu, lebo mohol ľudstvo ušetriť nasledovného odseku:

„Požiadavka, aby žena opakovane dokazovala, že je ‘dosť ženou’, je historicky zaťažená a nebezpečne blízka dávno minulým praktikám, ktoré ženám ublížili už dosť.“

Pritom, aký dobrý odsek by to bol, keby predmetná žena nebola muž. Ale čo sa stalo, stalo sa.