Mearsheimer: Čo je problém rokovaní s Ruskom, Ukrajinou aj Iránom
Rozhovor o rokovaniach Ameriky s Iránom, ale aj s Ruskom a Ukrajinou, ktoré nikam nevedú. Prečo je to tak.
Zahraničie
Rozhovor o rokovaniach Ameriky s Iránom, ale aj s Ruskom a Ukrajinou, ktoré nikam nevedú. Prečo je to tak.
Prezident Spojených štátov tvrdí, že nie je viazaný medzinárodným právom, a dnes, prvýkrát od roku 1972, nie je svet viazaný žiadnou právnou štruktúrou, ktorá by obmedzovala vývoj jadrových zbraní. Obe tieto skutočnosti sú dôsledkom chybného posúdenia situácie, absencie myslenia Donalda Trumpa. Čo zostalo z medzinárodného práva, profesor Mearsheimer?
Pokiaľ ide o kontrolu zbrojenia, nejde len o Trumpa. Treba si uvedomiť, že sme vstúpili do unipolárnej éry – hneď po skončení studenej vojny – s niekoľkými dohodami o kontrole zbrojenia. Ako ste správne podotkli, prakticky všetky tieto dohody o kontrole jadrových zbraní už neplatia. Je to prvýkrát od roku 1972, keď sme mali zmluvu SALT I, čo nemáme žiadnu dohodu o kontrole zbrojenia.
V skutočnosti to nie je prekvapujúce, ak na chvíľu odhliadneme od Trumpa. Faktom je, že republikáni historicky nenávideli kontrolu zbrojenia. Urobili všetko pre to, aby zabránili Spojeným štátom uzavrieť dohody o kontrole zbrojenia. Samozrejme, neboli vždy úspešní, ale boli skutočnou prekážkou.
A potom boli ľudia ako George W. Bush, ktorý krátko po nástupe k moci zrušil zmluvu ABM, a nakoniec bola zrušená aj zmluva INF a teraz je zrušená aj Nová dohoda START. Ale tento druh správania má dlhú tradíciu, takže sa netýka len Trumpa.
Pokiaľ ide o Trumpa, ako sme už spomínali, nenávidí medzinárodné inštitúcie. Tieto dohody o kontrole zbrojenia sú inštitúciami a nie je prekvapujúce, že je ochotný ich zrušiť alebo nechať vypršať, a to je to, čo urobil v tomto prípade.
Myslím si, že musí nenávidieť aj americkú ústavu, pretože zmluvy, keď ich ratifikuje Senát, majú v našom právnom poriadku rovnaké miesto ako ústava.
V tomto prípade neporušil ústavu. Len nechal zmluvu vypršať.
Nie, hovorím o jeho pohŕdaní ústavou, keď sa rozhodne nedodržiavať medzinárodné právo. Uvedomujem si, že ju nechal vypršať. Istý znalec hovorí, že skutočná hodnota týchto zmlúv nie je v obmedzení počtu jadrových hlavíc, ale v možnosti inšpekcie zbraní iných krajín. To je hlavná výhoda týchto dohôd a my ju už nemáme.
To je pravda, ale v konečnom dôsledku tieto dohody o kontrole zbrojenia nemajú veľký význam. Podľa tejto dohody, ktorej platnosť práve končí, má každá strana povolených 1 500 jadrových hlavíc. To je viac než dosť na to, aby sme svet niekoľkokrát vyhodili do vzduchu.
Predpokladajme, že jedna strana začne zbrojiť a druhá nie, a povedzme, že jedna strana zvýši počet hlavíc na 10-tisíc a druhá strana má len, povedzme, 2 000 hlavíc. Jedna strana má teda päťnásobnú prevahu. Myslíte si, že na tom záleží? Odpoveď je nie, pretože nemáte šancu vyhrať, aj keby ste mali jadrovú prevahu, keď sú čísla také veľké.
Pokiaľ teda nemáte prezidenta, ktorý má mentalitu šesťročného dieťaťa a myslí si, že ich musí mať viac ako ostatní.
To môže byť do určitej miery pravda. Ale myslím si, že prezident, nech je to ktokoľvek, keď začne premýšľať o tom, čo môže s tými jadrovými zbraňami urobiť, a porozpráva sa so svojimi poradcami, rýchlo mu bude jasné, že vám to v jadrovej vojne neposkytuje žiadnu významnú výhodu. A v skutočnosti, ak sa pokúsite použiť tie tisíce hlavíc, zničíte vlastnú krajinu. Na kontrole zbrojenia sa mi vždy páčilo, že zabránila obom stranám, ale najmä nám, vyhadzovať peniaze do bezodnej diery.
Zmením tému. Spojené štáty rokujú s Iránom a kladú naň úplne nereálne požiadavky, ktoré by v prípade, že by ich Irán akceptoval, v podstate odstránili jeho suverenitu ako národa. Sú to skutočné rokovania alebo len fraška?
Mne to pripadá ako ďalšie divadlo. Máme tu dve scény, ktoré prebiehajú súčasne. Prvá sa týka Rusov – ak sa pozriete do New York Times, poukázali na to, že rokovania v Abú Zabí práve skončili a nedosiahli prakticky žiadny pokrok. A Times poukázal na to, že po všetkých tých mesiacoch je pozoruhodné, aký malý pokrok sa dosiahol. Ide o rokovania medzi Rusmi, Ukrajincami a Američanmi týkajúce sa vojny na Ukrajine. A ako už mnoho mesiacov hovoríme, celé je to divadlo.
A teraz to isté s Iráncami. Najprv Trump kladie na Iráncov požiadavky, aby sa zbavili svojich balistických rakiet, úplne zrušili svoj jadrový program, nepodporovali Hizballáh a Hamas, čo Iránci v žiadnom prípade nemôžu akceptovať. A potom ostáva len diskutovať o ich schopnosti obohacovať urán. Toto sme už zažili. O tom bol Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). Prezident Obama vyjednal dohodu a Trump od nej odstúpil. Iránci jasne dali najavo, že sa nevzdajú svojich schopností v oblasti obohacovania uránu. V skutočnosti jediné, čo Trump môže v tejto chvíli urobiť, je súhlasiť s ďalším JCPOA, tou istou dohodou alebo niečím podobným, od čoho odstúpil v roku 2016. Ale je ťažké si predstaviť, že by to urobil. Takže je to celé len ďalšie divadlo.
Povedzte mi, či Trump dobre rozumie tomu, čo sa deje medzi Spojenými štátmi a Iránom, nasleduje citát:
Reportér: „Mal by sa najvyšší vodca Iránu teraz obávať?“
Trump: „Povedal by som, že by sa mal veľmi obávať, áno. Mal by sa. Ako viete, rokujú s nami.“
Reportér: „Viem, že rokujú, ale protestujúci sa pýtajú, kde sú Američania. Sľúbili ste im, že ich podporíme. Kryjeme im ešte chrbát?“
Trump: „Podporili sme ich. A pozrite, tá krajina je teraz v chaose kvôli nám. Vtrhli sme tam a zničili ich jadrový program. Ak by sme ten jadrový program nezničili, nemali by sme mier na Blízkom východe, pretože arabské krajiny by to nikdy nedokázali. Veľmi sa báli Iránu. Teraz sa Iránu už neboja. Naše krásne bombardéry B-2 tam vtrhli, každá jedna bomba zasiahla svoj cieľ a zničila ho. A do jedného mesiaca by mali jadrovú zbraň. Bola to veľká hrozba, ktorá už viac neexistuje."
Reportér: „Ale ak sme ju zničili, o čom je dohoda? Ak už neexistuje, snažia sa znovu naštartovať jadrový program?“
Trump: „Počul som, že áno, a ak to urobia, dám im vedieť, že ak to urobia, bombardéry pošleme späť a urobíme svoju prácu znova.“
Reportér: „Takže podľa vás sa pokúsili jadrový program znovu spustiť, a preto im hrozíte silou?“
Trump: „Pokúsili sa vrátiť na pôvodné miesto. Ani sa k nemu nemohli priblížiť. Bolo úplne zničené. Ale uvažovali o spustení nového zariadenia v inej časti krajiny. Zistili sme to. Povedal som im, že ak to urobia, urobíme im veľmi zlé veci.“ Koniec citátu.
Myslí si azda Trump, že takéto zariadenie sa dá postaviť za mesiac alebo dva? Má vôbec aspoň najmenšiu predstavu o čom hovorí? Všetci odborníci, s ktorými sme hovorili, tvrdili, že sme ich zariadenie na obohacovanie uránu ani len nepoškriabali.
Možno sme ho poškriabali, ale aj keby sme ho úplne zničili, takmer všetci odborníci v tejto oblasti, ktorých poznám, sa zhodujú, že svoje zariadenia na obohacovanie uránu môžu veľmi ľahko znovu postaviť. Pokiaľ ide o obohatený urán, ktorý mali, vsadil by som na to, že sme ho ani len nepoškriabali. Nie som si však stopercentne istý.
To som tým myslel. Viete, zrútili sme pár jaskýň, ale nezničili sme obohatený urán. Prečo by sa vzdali obohateného uránu na civilné účely? Každé veľké zdravotnícke centrum na svete má nukleárnu medicínu. Prečo by sa vzdali svojich útočných zbraní, keď majú v Tel Avive šialenca, ktorý ich chce zničiť?
Nevzdajú sa ich. Preto je to divadlo. Nerozumiem, čo sa tu deje. Chcem, aby mi niekto povedal, ako by mohla vyzerať prijateľná dohoda medzi nami a Iráncami, ktorú by prijali naši pokladníci, Izraelčania. Aká je tá dohoda? Nikto mi nepovie, aká je tá dohoda. To isté platí aj v prípade ruskej otázky. Aká je prijateľná dohoda, ktorá uspokojí Rusov, Ukrajincov, Európanov a Američanov? Žiadna prijateľná dohoda neexistuje.
Takže predstierame, že tieto nekonečné rokovania niekam povedú, hoci v tomto momente nie je žiadna šanca, že niektoré z týchto rokovaní niekam povedú. A mimochodom, čo vám to hovorí o iránskom prípade, je to, že Trump pravdepodobne nepríde s dohodou, pokiaľ nebude súhlasiť s JCPOA II. Nebude žiadna dohoda. Otázka znie, čo urobí potom.
Vrátim sa k Abú Zabí. Myslíte si, že sa tam rokuje o druhej možnosti, ktorá by v prípade úspechu viedla k normalizácii vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskom?
Po prvé, dúfam, že áno. Po druhé, je pre mňa ťažké si to predstaviť, pretože Rusi majú také požiadavky, ktoré sú pre Ukrajincov, Európanov a mnohých Američanov absolútne neprijateľné. A preto nevidím, ako by sa dalo dosiahnuť nejaké riešenie, ktoré by uspokojilo všetky strany. Jedinou nádejou je, že situácia Ukrajiny vo vojne sa zhorší do takej miery, že nebude mať inú možnosť, ako uzavrieť s Ruskom nejaké prímerie a dosiahnuť studený mier. To je jediný pravdepodobný výsledok.
Sú Ukrajinci v koncoch? A ak áno, uvedomujú si to?
Sú v koncoch, ale otázka je, ako dlho budú ešte napriek tomu bojovať. Ich energetická infraštruktúra bola takmer úplne zničená a Rusi majú toľko balistických rakiet, riadených striel a dronov, že budú môcť v dohľadnej budúcnosti pokračovať v ničení tejto energetickej infraštruktúry a iných druhov infraštruktúry. Rusi teda jednoducho ničia krajinu.
A ak si prečítate, čo sa deje na bojisku, opäť sa vrátim k New York Times, písali, že Ukrajina nemá dostatok ľudských zdrojov na pokrytie frontových línií a že v týchto frontových líniách sú veľké medzery, ktoré Rusi nachádzajú a využívajú. Inými slovami, Ukrajinci majú obrovský problém s ľudskými zdrojmi, ktorý nemôžu vyriešiť, pretože ľudia nechodia na odvod, keď sú povolaní, a veľa ľudí je mimo kasární bez povolenia. Armáda je teda v zúfalej situácii a ruská armáda je v skutočnosti v celkom dobrej kondícii. Ukrajinci teda jasne prehrávajú vojnu. Jediná zaujímavá otázka v tomto momente je, ako dlho budú bojovať.
Môžeme prijať ako fakt, že Rusi nikdy neustúpia od svojich požiadaviek stanovených hneď od začiatku, teda zákonného získania územia a trvalej neutralizácie Ukrajiny?
Pokiaľ ide o trvalú neutralizáciu Ukrajiny, čo znamená, že Ukrajina nemôže byť členom NATO a nemôže mať legitímnu bezpečnostnú záruku od Spojených štátov, myslím si, že na tom trvajú od začiatku a že sa to nezmení. A ako vieme obaja, to je hlavná príčina vojny, otázka Ukrajiny v NATO. Pokiaľ ide o územie, keby sa dohoda uzavrela na jar 2022 alebo dokonca v lete 2022, Ukrajina by si nakoniec udržala takmer celé územie, o ktoré teraz príde.
Tá dohoda, ktorú Boris Johnson a Joe Biden vyhovorili Zelenskému, by im umožnila udržať si veľkú časť územia, o ktoré teraz prídu, nie je to tak? Tá 126-stranová dohoda, o ktorej sa rokovalo na konci zimy, začiatkom jari 2022 v Istanbule?
Pozor. Nebola uzavretá žiadna konečná dohoda a podmienky týkajúce sa územia neboli jasne stanovené. Je však celkom jasné, že Rusi pôvodne nemali v úmysle absorbovať alebo anektovať tie štyri oblasti na východe Ukrajiny, ktoré teraz anektovali.
Krymský polostrov už anektovali v roku 2014. Z ruského pohľadu bola táto záležitosť na jar 2022 uzavretá. Ale čo sa týka tých štyroch oblastí, myslím si, že ak by Ukrajinci boli ústretoví, mohli si ich nakoniec ponechať. Ale tie časy sú už preč a teraz sú v situácii, keď sú Rusi odhodlaní si tieto štyri oblasti, ktoré anektovali, ponechať.
Otázka je, či si vezmú ďalšie oblasti. Zaberú Odesu? Zaberú Charkov? Ak by ukrajinská armáda v blízkej budúcnosti na bojisku zlyhala, myslím si, že Rusi by zabrali ďalšie územia, anektovali by ich a neboli by ochotní ich Ukrajincom v žiadnom prípade vrátiť.
Vráťme sa ešte späť k Iránu. Aký skutočný vojenský cieľ by mali útok alebo invázia USA do Iránu?
Určite to nebude invázia, pretože to by znamenalo vyslanie pozemných jednotiek, a je ťažké si predstaviť, že by sme to urobili. Takmer všetci súhlasia s tým, že dôjde k leteckej a raketovej ofenzíve. A neviem si predstaviť, čo by sme mohli urobiť s vojenskou silou, aby sme dosiahli žiaduci cieľ.
Napríklad by ste mohli povedať, že tu chceme dosiahnuť zmenu režimu. Neverím, že môžeme zmeniť režim s vojenskými silami, ktoré máme v regióne. Museli by sme spustiť inváziu. A ako som povedal, to neurobíme. Takže aj keby sme naozaj zbombardovali Irán, neviedlo by to k zmene režimu.
Potom je reč o zničení vojenskej infraštruktúry. Časť by sa dala zničiť, ale nie všetko. A aký bude konečný výsledok? Kam nás to dostane? A potom sa hovorí o tom, že sa vrátime k útokom na jadrové zariadenia. Nepovedal nám však prezident Trump, že všetky jadrové zariadenia zničili? Aj keby sme ich napadli, čo tým získame?
Keď plánujete vojnu, spýtajte sa sami seba, aký je konečný cieľ a aká je reálna stratégia na jeho dosiahnutie. Ja nevidím, ako by sme mohli dospieť k zmysluplným konečným cieľom, ktoré by sme mohli dosiahnuť použitím vojenskej sily. Nič z toho nezohľadňuje skutočnosť, že Irán má schopnosť odvetných opatrení. Tu hovoríme len o tom, čo môžeme urobiť Iránu. Ale Irán môže urobiť veľa nám, Izraelčanom a medzinárodnému hospodárstvu.
Zaútočí Trump na Irán, ak ho Netanjahu požiada, aby to neurobil?
To sa stalo 14. januára. Úprimne povedané, je pre mňa ťažké pochopiť, čo si Izraelčania v tejto chvíli presne myslia. Niet pochýb o tom, že 14. januára nás Izraelčania požiadali, aby sme neútočili na Irán. To je jeden z dvoch dôvodov, prečo sme nezaútočili.
Trump však po 14. januári až dodnes pokračuje v tvrdej rétorike o vojenskom útoku na Irán. To vyvoláva otázku, čo mu Izraelčania odvtedy šepkajú do ucha? Je možné, že Izraelčania si myslia, že teraz máme v regióne dostatok obranných a útočných prostriedkov, ktoré sme 14. januára nemali, ale teraz máme dosť na to, aby Spojené štáty zasiahli Irán a Izrael vyviazol bez alebo takmer bez iránskeho odvetného úderu. To sa mi však nezdá pravdepodobné.
Je to vôbec realizovateľné?
Nie, nemyslím si. To vám hovorím. Predpokladajme, že vy aj ja máme pravdu. To by mi naznačovalo, že Izraelčania by teraz nemali byť nadšení z útoku, rovnako ako neboli nadšení 14. januára. Nie som si však istý, čo si Izraelčania myslia, pretože informácie, ktoré zachytávam v médiách, sú v tejto veci trochu zmiešané. Nebol by som však prekvapený.
Poviem vám moju domnienku. Nebol by som prekvapený, keby Trump nezaútočil. Jedným z dôvodov je, že Izraelčania mu to neodporúčajú, pretože chápu, že budú terčom útoku, to je prvý dôvod. A po druhé, chápu, že pokiaľ ide o Irán, nie sme schopní dosiahnuť žiadny významný cieľ, najmä čo sa týka zmeny režimu, čo je ich veľkým snom.
Keď prezident Spojených štátov pohŕda medzinárodným právom a prejavuje to nielen v Karibiku, ale aj v meste Minneapolis, a aspoň pohŕda akýmkoľvek zmyslom pre morálku, znamená to, že na medzinárodnej scéne teraz platí právo silnejšieho? Budú to len tri gerily s vlastnou hegemóniou, Rusko, Čína a USA, a všetci budú hľadať nejaké spojenie, ktoré ich ochráni, aj keď Trump nie je spoľahlivý ani voči spojencom, nieto ešte voči nepriateľom?
Ako viete, som realista a verím, že moc je menou medzinárodnej politiky a že štáty sa naozaj starajú o rovnováhu síl. A myslím si, že pre každý štát je veľmi dôležité byť čo najsilnejší. Dáva to dobrý strategický zmysel. Existujú však limity pre to, čo môžete dosiahnuť vojenskou silou. Je veľmi dôležité mať medzinárodné zákony a medzinárodné inštitúcie, ktoré fungujú v prospech všetkých krajín v medzinárodnom systéme vrátane Spojených štátov.
Je dôležité klásť dôraz na mäkkú silu, hovoriť o liberálnych hodnotách a urobiť svoju krajinu atraktívnou. Má tiež zmysel zaobchádzať so svojimi spojencami s rešpektom, a to aj pokiaľ ide o nepriateľov. V mnohých prípadoch je potrebné zaobchádzať s nimi s rešpektom, aby sa zlá situácia ešte nezhoršila.
Problémom Trumpovej administratívy je, že prezident so mnou nesúhlasí takmer vo všetkých týchto bodoch. Súhlasí s tým, že moc je dôležitá, ale okrem toho sa nezaujíma o inštitúcie, medzinárodné právo a podobne. Výsledkom je, že si podľa mňa spôsobil dosť veľké problémy.
Aké problémy má? Do akej slepej uličky sa dostal?
Jedným z reálnych problémov, ktorým čelí, je to, že používa náš obrovský ekonomický vplyv proti všetkým možným krajinám po celom svete. A tie si začínajú uvedomovať, že ekonomické partnerstvo so Spojenými štátmi nie je v ich záujme tak, ako to bolo kedysi. Takže chcú mať alternatívnych obchodných partnerov. Chcú začať hľadať iné dohody.
Minulý rok Trump uvalil na Indiu neprimerané 50-percentné clá, pretože nebol spokojný s tým, že India dovážala ruskú ropu. Indovia nedávno uzavreli dôležitú ekonomickú dohodu s Európskou úniou. Ursula von der Leyenová povedala, že je to najdôležitejšia ekonomická dohoda v histórii. Indovia, samozrejme, vždy mali dobré vzťahy s Rusmi a teraz rokujú s Britmi a dokonca aj s Kanaďanmi, s ktorými nedávno mali veľký diplomatický spor. Indovia teda chápu, že je potrebné hľadať alternatívnych obchodných partnerov. A to nie je v záujme Ameriky, pretože clá nefungujú.
Wall Street Journal uverejnil sériu článkov s titulkami, ktoré hovoria, že clá nedokážu obnoviť výrobnú základňu. Jedným z hlavných dôvodov, prečo prezident Trump uvalil clá na toľko krajín po celom svete, bolo, že chcel obnoviť výrobnú základňu, ktorá bola v priebehu unipolárneho momentu výrazne oslabená. Ale nefunguje to. Clá nedokážu oživiť výrobnú základňu. A zároveň si odcudzujeme historických obchodných partnerov, ktorí hľadajú nové vzťahy, ktoré vylučujú Spojené štáty. To nie je v našom záujme.
Preto teraz urobil 180-stupňový obrat voči Indii. A verím, že v budúcnosti uvidíme viac takýchto otočiek. Uvidíme menšiu závislosť od ciel, pretože clá nám toho veľa neprinášajú.
A čím viac dolár klesá, tým viac musí vláda platiť za svoje dlhopisy.
Áno, čo znamená, že musíme platiť viac za splácanie tohto dlhu. A ten dlh je obrovský.
Dlh je teraz jeden bilión dolárov ročne, len na splácanie dlhu.
Áno. A nezabudnite, že Trump hovorí o zvýšení rozpočtu na obranu, ktorý mal byť v astronomickej výške 1 bilióna dolárov, na 1,5 bilióna dolárov. Čo myslíte, aký vplyv to bude mať na náš dlh?
A republikáni mu, samozrejme, dajú všetko, čo chce, vrátane mužov v maskách v uliciach, ktorí strieľajú ľudí do chrbta.
Ak republikáni utrpia porážku v polovici volebného obdobia a Trump nebude len bezmocný, ale aj vážne poškodený, bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa Republikánska strana zachová v týchto otázkach. Nemyslím si, že po týchto voľbách, ak budú prebiehať tak, ako som opísal, budú republikáni voči Trumpovi takí poslušní ako doteraz.
Máte pravdu. To je, samozrejme, o osem mesiacov. A kto vie? Náš priateľ Gerald Celente vždy rád hovorí, že keď zlyhá všetko ostatné, odvedú vás do vojny.
S klesajúcou popularitou Trumpa sa objavujú problémy s ekonomikou a počet jeho úspechov na medzinárodnej scéne začína klesať. Otázka je, čo urobí. Dá sa argumentovať, že zdvojnásobí svoje úsilie, že bude tvrdší.
Taký je jeho charakter.
Áno. A ak to urobí, jeho preferencie v prieskumoch a preferencie Republikánskej strany tiež klesnú. Má osobný záujem na tom, aby začal ustupovať. A dalo by sa argumentovať, že to robil v Minneapolise. Stiahol sa a v budúcnosti uvidíme menej agresívny ICE, pretože chápe, že presadzovanie politiky, akú ICE presadzoval v Minneapolise, je receptom na volebnú katastrofu. Ak to však neurobí – a ako ste poukázali, všetky jeho inštinkty mu v tom bránia –, na jeseň to spôsobí republikánom obrovské problémy.
Rozhovor vyšiel pôvodne ako podcast Judging Freedom. Mierne skrátené, preložil Timotej Dunaj.
loko
Približne pred 2 mesiacmi
Vdaka za pohlad spoza kulis.
volk
Približne pred 2 mesiacmi
Ukrutne rád si čítam tieto rozhovory! Sudca to robí excelentne, jeho otázky nemajú chybu. A hodnoteniam a názorom jeho spolubesedníkov sa dá pomerne vysoko dôverovať. Marker - veľký prínos!
viva la resistance!
Približne pred 2 mesiacmi
dobre pise ako vzdy, ale strasne sa myli v tych atomovych zbraniach. ako som uz pisal pred casom... nechapem, ako to, ze taky inteligentny clovek veri nepodlozenym poveram, ze 1500 atomovych bomb staci na to, aby sme svet niekolkokrat vyhodili do vzduchu... ani nahodou! ani vsetkych 12 000 atomiek sveta na to zdaleka nestaci. efekt atomovej bomby ma 2 fazy, prvu horucu - vybuch, druhu chladnu - radiaciu. keby vybuchlo vsetkych 12 000 atomiek, znicili by menej ako jedno percento pevniny. ak berieme do uvahy aj oceany, tak je to 0.04% plochy planety!!! radiacia by samozrejme znicila kusok viac, ale ani zdaleka nie celu planetu. pre lepsie uvedomenie vybuch cernobylu uvolnil radiaciu o hodnote 5,2 exabecquerelov (EBq). to je cca 200x viac ako priemerna moderna atomova/vodikova bomba. napriek tomu bolo evakuovanych len okolitych 40km uzemia!!! dalej ludia zili fungovali a ziju dodnes. inymi slovami, ak by v bratislave doslo k vybuchu 200 priemernych atomiek, uz po par dnoch by sa dalo napriklad v nitre v pohode zit. je to neuveritelne, ale cisla nepustia. v evakuovanej casti cernobylskeho okolia ilegalne zije 1800 ludi, v priemere sa dozivaju vyse 80 rokov. chlapik, co bol vedla reaktora - alexander juscenko - dostal mega davky a zomrel len nedavno. takisto japonec Tsutomu Yamaguchi, ktory chudacisko ako jediny schytal radiaciu obidvoch bomb v hirosime aj nagasaki zil az do 2010, dozil sa 93 rokov!!! atomove bomby sa precenuju a najma radiacia. taky clovek ako tento profesor si to mal davno zistit a overit.
viva la resistance!
Približne pred 2 mesiacmi
situaciu v irane s tym udajnym znicenim iranskeho nuklearneho programu vystihol presne. pred casom som pisal data, ktore to znicenie vylucuju evidentne tej rozpravke o znicenych iranskych podzemnych bunkroch nikto neveri, tak nase srackomety zverejnili dokaz, co a ako funguje americka matka vsetkych bomb https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajs ... zariadenia na videu jasne vidno, ako bez problemov prerazila 3m bunker z popraskanych skal. :o takze logicky prerazi aj zulovy masiv a zelezobetonove vystuhy 90m pod zemou. ci? :lol: :lol: :lol: ta bomba pada vlastnou kinetickou energiou, teda nema motor, ktory by ju urychloval, napriklad raketovy... a to ju este brzdia tie stabilizatory na chvoste. takze kusok jednoduchej newtonovskej fyziky Kinetická energia bomby (13 600 kg z výšky 10 000 m) Použijeme klasický vzorec: 𝐸𝑘=12𝑚𝑣2 Ak predpokladáme, že bomba dosiahne rýchlosť 400 m/s (reálna terminálna rýchlosť pre aerodynamické teleso tejto hmotnosti), potom: m = 13 600 kg v = 400 m/s 𝐸𝑘=12×13 600×(400)2=1 088 000 000 J = 1,088 GJ To je energia porovnateľná s výbuchom približne 260 kg TNT. (kil, nie ton...) Koľko metrov betónu by mohla preraziť? Presný výpočet závisí od: typu betónu (pevnosť v tlaku), tvaru a konštrukcie bomby (prierazná vs. bežná), uhla dopadu a rýchlosti. Ale orientačne: Bežný železobetón (C30/37) má pevnosť v tlaku ~30 MPa. Prierazné bomby (napr. GBU-28) s podobnou energiou dokážu preraziť 4–6 metrov vystuženého betónu. Neprierazná bomba by prerazila výrazne menej – možno 1–2 metre, kým by sa deformovala alebo rozpadla. pre porovnanie rusky oresnik dosahuje cca 6GJ vdaka svojej 10x vyssej rychlosti, teda cca 20m betonu, najlepsie je na tom spomedzi existujucich zbrani rusky avangard, ten ma 15x vyssiu rychlost a energiu az 90GJ... ani ten by vsak neprekonal viac ako 40m betonu, cize stale daleko daleko od 90m hlbokych bunkrov.