Novinársky kŕč
Novinári stratili nepísaný status štvrtého piliera, na ktorom stojí demokracia. Z riešiteľov problémov sa stali problémom, ktorý je naliehavo potrebné riešiť.
Už sa tomu ťažko verí, ale novinárčina bola kedysi prestížnym povolaním. Novinári bývali hrdinami hollywoodskych filmových hitov, či už romantických, komediálnych, alebo dobrodružných. Novinárom sa dôverovalo, pokiaľ pracovali pre svojich čitateľov, pokiaľ dokázali pútavo referovať o tom, čo sa deje, a pokiaľ odvážne odhaľovali nepravosti mocných, padni komu padni.
Prestíž novinárov súvisí s úrovňou demokracie. Zdá sa, že ide o spojené nádoby. Kde mizne demokracia, mizne aj novinárska prestíž. A kde zlyháva novinárčina, darí sa totalitnému mysleniu a totalitárom (pozri Staromestské námestie plné sympatizantov totalitnej demokracie).
Paradoxom je, že kríza dôvery postihuje tak korporátne médiá, ako aj médiá verejnoprávne. Dôvody straty dôvery sú však rozdielne.
Korporátne, bulvárne médiá sú voči publiku zo zištných dôvodov dotieravé, verejnoprávne médiá naopak ľuďmi pohŕdajú, sú povýšenecké, opovržlivé, arogantné. Môžu si to dovoliť, pretože ich živí výpalné v podobe koncesionárskych poplatkov alebo štátom vyberaných daní. Súkromné médiá predávajú svoje publikum inzerentom, verejnoprávne médiá vykonávajú za peniaze občanov svoje politické školenia. Cítia sa k tomu oprávnené pre presvedčenie, že vlastnia patent na rozum.
V čom nachádzajú bulvárne médiá s médiami propagandistickými spoločnú reč, je odpor k „regulácii“, teda k tomu, aby im niekto pozeral na prsty. Potvrdzuje to ich čerstvé memorandum, v ktorom deklarujú ochotu k samoregulácii, aby predišli zásahom štátu.