Mediálna bomba o konci trans epidémie bola odpálená priskoro

V oblasti sociológie existuje pomerne obsiahly výpočet expertov, ktorí považujú transgenderizmus za určitú formu spoločenskej nákazy. Tento termín pritom nie je urážka. Ide o zavedený koncept používaný na opis toho, ako a prečo sa môžu šíriť aj iné negatívne trendy, ako sú napríklad poruchy príjmu potravy a dokonca aj samovraždy.

Podobne ako v prípade iných nákaz, aj koniec dúhovej sociálnej nákazy túžobne očakávajú desiatky miliónov ľudí na celom svete. Niet sa čomu čudovať. Tento fenomén síce začína iba bizarnou diskusiou o počte takzvaných rodov, ale neraz končí zničenými rodinami, sterilizáciami, amputovanými genitáliami detí a v krajnom prípade samovraždami.

Všetkých, ktorí hľadajú návrat do normálu a k dvom existujúcim pohlaviam, mohol koncom januára povzbudiť článok renomovaných švajčiarskych novín Neue Zürcher Zeitung (NZZ). „Trans bol trend,“ stálo v pútavom nadpise textu, ktorý sformulovala autorka Birgid Schmidová. Článok vyšiel v tlači aj online podobe, hoci s iným nadpisom.

V uplynulom období si materiál získal značnú publicitu, či už v ďalších médiách, alebo na sociálnych sieťach. Len v jednom príspevku na sieti X si ho pozrelo vyše 1,6 milióna používateľov. V slovenskom prostredí ho spracoval napríklad denník Postoj, niektoré okrajové alternatívne weby a zdieľali ho aj známi prolife aktivisti. 

Do istej miery sú ovácie konzervatívcov zrejme podporené vysokým renomé tohto periodika. NZZ totiž patria medzi najstaršie noviny na svete, pričom začali vychádzať už v roku 1780, teda ešte pred Francúzskou revolúciou. Ideovo sa radia ku klasickému liberalizmu, nepodliehajú bulvárnym zjednodušeniam a v nemecky hovoriacom svete majú podobnú povesť ako americký New York Times (NYT).

Skôr ako prejdeme k jadru veci, odcitujme si kľúčové myšlienky textu. „Klesajúci záujem o rodovú revolúciu nie je badateľný len v médiách. Aktivizmus okolo témy ‚transgender‘, ktorá zahŕňala aj lekárov, politikov a učiteľov, slabne,“ skonštatovala napríklad autorka.

„V súčasnosti prebieha kultúrny posun. Aktivisti a ich podporovatelia však radšej hovoria o ‚kultúrnej vojne sprava‘, než aby sa pýtali, či identitárna politika nezašla priďaleko,“ vyjadrila sa ďalej Schmidová.

„Budúce generácie budú prekvapené, keď sa dozvedia, že biologička na univerzite môže byť šikanovaná a jej titul môže byť odobratý len pre názor, že existujú dve biologické pohlavia. Napriek tomu to bol názor drvivej, tichej väčšiny,“ uviedla tiež.

Novinárka na podporu svojich tvrdení o konci trans trendu opisovala údajne prebiehajúcu zmenu paradigmy v USA a v domácom Švajčiarsku. „Britsko-kanadský politológ Eric Kaufmann vyhodnotil prieskumy medzi študentmi, ktorí sa neidentifikujú ani ako ženy, ani ako muži. Hoci išlo o nebinárnosť, vidí v tom aj odraz trendov u transosôb. Kým v roku 2023 sa na jednej zo skúmaných amerických škôl ešte osem percent identifikovalo nebinárne, v roku 2025 tento počet klesol na dve percentá. Inde klesol o polovicu,“ napísala.

Pomohla si tiež lingvistom Johnom McWhorterom, ktorý publikuje v NYT a vyučuje na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. McWhorter podľa nej tiež pozoruje obrat v takzvanom rodovo inkluzívnom jazyku. Koncom roka zaradil zámená „on“ a „ona“ do svojho zoznamu Slová a frázy roka 2025 a napísal: „Binárne rody sú opäť na vzostupe a s nimi aj zámená, ktoré sú s nimi najviac spojené.“

Pri údajnom obrate v USA sa do tretice Schmidová opierala o profesorku psychológie Jean M. Twengeovú. Tá po analýze dát dospela k záveru, že v roku 2024 sa počet 18- až 22-ročných ľudí, ktorí sa identifikujú ako transgender osoby, znížil v porovnaní s rokom 2022 o polovicu. To isté podľa Twengeovej platilo aj pre takzvaných nebinárnych ľudí.

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, žurnalistka na posilnenie svojej argumentácie uviedla iba jedno porovnanie. „V konzultačnej službe pre rodovú problematiku na Katedre detskej a adolescentnej psychiatrie a psychoterapie Univerzity v Zürichu (KJPP) počet odporúčaní pre rodovú inkongruenciu od roku 2016 neustále rástol a vrchol 134 dosiahol v roku 2021. Stalo sa tak počas pandémie COVID-19. Do roku 2024 sa tento počet znížil o viac ako polovicu na 60,“ napísala Schmidová.

NZZ pritom nie je jediným zvestovateľom konca jednej éry. Na rovnakú tému sa objavilo viacero viac či menej relevantných publikácií, komentárov, ale aj štatistík.

Paralelne s tým sa zmenila politická klíma v globálnej superveľmoci USA, po kauze Bud Light si na servírovanie trans propagandy svojim zákazníkom dávajú väčší pozor aj súkromné firmy a rôzne športové zväzy po celom svete už vytlačili biologických mužov zo ženských disciplín.

Len niekoľko dní po uverejnení textu NZZ sa dokonca Americká spoločnosť plastických chirurgov (ASPS) postavila proti transgender operáciám maloletých a vo svojom stanovisku argumentovala, že nezvratné lekárske zákroky u osôb s rodovou dysfóriou (pohlavným nesúladom) by sa mali odložiť, kým pacient nedosiahne vek aspoň 19 rokov.

Napriek niektorým povzbudivým ukazovateľom sa však zdá, že transgenderizmus ešte nekapituluje. Existuje totiž viacero významných štatistík, ktoré hovoria o pokračovaní boomu vo všetkých vekových kategóriách. Schmidovou citované údaje sú taktiež metodologicky sporné.

Najprv k bodu jeden, štatistikám: V USA sa za transgender osobu stále považuje približne 1,3 percenta z 270-miliónovej dospelej populácie, teda asi 3,5 milióna ľudí. Ukázal to prieskum analytickej spoločnosti Gallup čerpajúci z dát pre rok 2024 a publikovaný vlani. Pre lepšiu predstavu, ide takmer o celú populáciu Gruzínska. Rok predtým to pritom bolo „iba“ 0,9 percenta ľudí. 

Podľa údajov o vysokoškolských študentoch z Národného hodnotenia zdravia vysokých škôl zas dosiahla na jar roku 2025 transgenderová/nebinárna identifikácia historické maximum 4,7 až 6,7 percenta. V stručnosti, prvý údaj hovorí o sebaidentifikácii, druhý vychádza z toho, ako na základe súvisiacich odpovedí klasifikovali študentov výskumníci. Do merania sa vtedy zapojilo približne 57-tisíc študentov.

Pri dospelých a starších študentoch pritom nekončíme. Podľa vlaňajšej štúdie Williamsovho inštitútu na Právnickej fakulte Kalifornskej univerzity v Los Angeles sa v USAidentifikujeako transľudia až 3,3 percenta mladých vo veku 13 až 17 rokov. V celých číslach ide až o 724-tisíc tínedžerov. Jody Hermanová, hlavná autorka štúdie, v kontraste s tvrdeniami NZZuviedla, že trend, v rámci ktorého sa mladšie generácie s väčšou pravdepodobnosťou identifikujú ako transgender, bude pravdepodobne pokračovať.

Teraz k bodu dva a metodologickým problémom: Kaufmann, na ktorého sa Schmidová odvolala, vo svojej analýze zistil, že pri otázke o pohlaví klesol počet študentov, ktorí si vybrali možnosť „iné“ namiesto „muž“ alebo „žena“. 

Kaufmann predpokladal, že to znamená aj pokles počtu transrodových vysokoškolských študentov ako takých. V praxi je však predpoklad, že transrodová mládež by si automaticky vybrala možnosť „iné“ namiesto „muž“ alebo „žena“, v podstate nepodložený. V skutočnosti je oveľa pravdepodobnejšie, že vzhľadom na tri možnosti by si transrodovo identifikovaní muži vybrali možnosť „žena“, zatiaľ čo transrodovo identifikované ženy by si zvolili možnosť „muž“.Upozornila na to Spoločnosť pre rodovú medicínu založenú na dôkazoch (SEGM).

Na veľmi vratkých nohách stojí aj tvrdenie, že pokles počtu odporúčaní na genderovú kliniku v Zürichu nutne znamená aj koniec rodovej revolúcie vo Švajčiarsku. A to z troch dôvodov. V prvom rade, analýza nezohľadňuje vznik niekoľkých rodových kliník v tejto alpskej krajine, ktoré boli otvorené po roku 2020 v lokalitách ako Graubünden, Luzern, Schwyz a Thurgau. Po druhé, ignoruje „liečbu“ vyhľadávanú u súkromných poskytovateľov mimo štátnych nemocničných genderových kliník. A napokon, v najlepšom prípade analýza iba ukazuje návrat k úrovniam spred koronavírusovej pandémie, ktorá bola pre transloby požehnaním. 

Pokiaľ ide o európsky kontext, spoľahlivé celoeurópske prieskumy o prevalencii transgender identity v bežnej populácii (teda toho, koľko percent ľudí sa identifikuje ako trans) sú stále veľmi obmedzené a často neporovnateľné v čase. Inými slovami, síce je z viacerých separátnych ukazovateľov zrejmé, že genderová revolúcia sa nevyhla ani Európe, s omnoho menšou určitosťou však vieme povedať, či sa na starom kontinente končí, zrýchľuje, alebo stagnuje.

Keď je reč o situácii na Slovensku, naše úrady evidujú pri téme transgenderizmu a počte „sociálne nakazených“ iba vzduchoprázdno. Vychádzať možno len z nepriamych údajov, ako to vlani na jeseň urobil Marker. Ten upozornil, že organizácie, ktoré kedysi bojovali za práva či záujmy homosexuálov, sa v posledných desaťročiach preorientovali aj na Slovensku. Namiesto lesieb, gejov a bisexuálov sa sústredia najmä na tému transgenderizmu.

„Iniciatíva Inakosť napríklad vo výročnej správe za rok 2024 prvýkrát zverejnila údaje zo svojej LGBT poradne [...] Inakosť tvrdí, že inPoradňa v roku 2024 obslúžila 395 klientov. V prípade 279 klientov uviedla neziskovka aj široko poňatých desať tém, ktorým sa počas sedení venovali. Ani v jednej z týchto desiatich položiek však nezaznie slovo homosexualita, bisexualita či sexuálna orientácia. No ‚tranzícia‘, čo znamená ‚zmena pohlavia‘, sa tu s rôznymi prídavnými menami nachádza štyrikrát,“ všimla si kolegyňa Dana Vitálošová.

To, ako v prieskumoch rozdávajú karty tunajší voliči, tiež nesvedčí o útlme transgender revolúcie, skôr naopak. Už niekoľko mesiacov si totiž pozíciu jednotky s nemalým náskokom udržiava Progresívne Slovensko, ktoré má v programe zatváranie ľudí do väzenia za „hanobenie rodovej identity“, chce umožniť zmenu pohlavia na úrade bez ďalších formalít a ktorého poslankyňa a bývalá predsedníčka Irena Bihariová čerstvo uviedla, že by súhlasila s uznaním tretieho pohlavia.

Hoci Slovensko zmenou ústavy uštedrilo domácej a medzinárodnej transloby pomerne vzácny úder, táto legislatívna úprava sama osebe nie je garantom, ako to ukazuje odsúhlasenie odporúčania na označenie „tretieho pohlavia“ v dokladoch v Rade Európy za aktuálnej vlády Roberta Fica (Smer) či pretrvávajúce nejasnosti pri úradnej zmene pohlavia.

Ak aj v tomto prípade platí všeobecná premisa, že kultúrne zmeny na Západe na Slovensko dorazia s odstupom 10 až 20 rokov, pri pohľade na niektoré nami predostrené údaje platí aj to, že koniec trans revolúcie v našej krajine je hudba budúcnosti. Naopak, kulminácia genderového šialenstva nás pravdepodobne ešte len čaká. Trans je stále trend. Žiaľ.