Bratislava a ďalšie mestá porušujú princíp rovnosti hlasov vo voľbách

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský tvrdí, že v komunálnych voľbách na hlasoch niektorých voličov záleží násobne viac než na iných. Poukazuje pri tom na nespravodlivý princíp, akým niektoré samosprávy vytvárajú volebné obvody. Na získanie mandátu v zastupiteľskom zbore tu je niekedy potrebných násobne viac hlasov voličov ako v susednom obvode.

„Ústava hovorí, že každý občan Slovenskej republiky má základné politické právo byť volený a voliť, no ústava v tomto práve pridáva aj dôvetok – za rovnakých podmienok. V praxi to znamená to, aby mal, ľudovo povedané, hlas každého voliča približne rovnakú váhu. A aby mal každý kandidát aspoň porovnateľnú šancu uspieť,“ uviedol na tlačovej konferencii Dobrovodský. 

Kancelária verejného ochrancu práv si spravila prieskum, ako samosprávy dodržiavajú princíp rovnosti, a výsledky označila za šokujúce. Vyplýva z nich, že protiústavne nastavené volebné obvody má na Slovensku väčšina miest a samosprávnych krajov.

Skúmali 34 miest rôznych veľkostí naprieč Slovenskom vrátane všetkých krajských miest a rovnako tak všetkých osem samosprávnych krajov. Skúmané boli posledné dvoje voľby do orgánov samospráv miest, obcí v rokoch 2018 a 2022 a v prípade samosprávnych krajov aj voľby v roku 2017.

V niektorých prípadoch je na získanie poslaneckého mandátu do mestského zastupiteľstva v jednom volebnom obvode potrebný niekoľkonásobne nižší počet hlasov voličov než v susedných obvodoch. A to všetko v rámci jedného mesta.

Typickým príkladom je bratislavská mestská časť Devín, ktorá má s počtom necelých dvetisíc obyvateľov v mestskom zastupiteľstve jedného zástupcu. Susedná Devínska Nová Ves, s počtom obyvateľov takmer 18-tisíc, má v zastupiteľstve rovnako jedného poslanca. Je preto podľa verejného ochrancu práv evidentné, že na získanie mandátu a na úspech vo voľbách musí kandidát v Devínskej Novej Vsi presvedčiť väčší počet voličov, a teda aj vyvinúť oveľa viac aktivity a námahy. 

Obdobný príklad možno badať v rozdieloch medzi volebnými obvodmi  bratislavskej mestskej časti Čunovo a mestskej časti Petržalka. „Kým v Čunove stačil na dosiahnutie úspechu a získanie poslaneckého mandátu zisk 633 hlasov voličov, v neďalekej Petržalke nebol do toho istého zastupiteľstva zvolený kandidát, ktorý dosiahol zisk 7 821 hlasov,“ priblížil Dobrovodský. 

Rozdiely sú teda evidentné. Pritom judikatúra Ústavného súdu a odporúčania Rady Európy hovoria o maximálnej možnej odchýlke v počte hlasov medzi volebnými obvodmi v prípade miest do 15 percent a v prípade samosprávnych krajov do 25 percent.

Výsledky prieskumu kancelárie verejného ochrancu práv však ukazujú niekoľkonásobné prekročenie týchto odporúčaní. Porušenia ústavnosti konštatujú až v šiestich z ôsmich samosprávnych krajov, pričom najlepšie určené volebné obvody má podľa Dobrovodského Nitriansky a Trenčiansky samosprávny kraj. Tie jediné sa zmestili do odporúčaných hodnôt. Naopak najhorším krajom bol Bratislavský, kde ombudsman konštatoval až takmer 66-percentnú odchýlku vo váhe hlasov voličov medzi obvodmi v kraji.