Mearsheimer: Trump sa stáva pre Rusov obrovským problémom

Ako blízko sú podľa vás Spojené štáty a Izrael k útoku na Irán?

V prvom rade chcem povedať, že všetko nasvedčuje tomu, že Izrael sa na útoku nezúčastní, že ho uskutočnia Spojené štáty samy. Iránci súčasne s tým odkazujú Spojeným štátom aj Izraelu, že ak Irán napadnú len Spojené štáty, Irán sa pomstí Izraelu a okrem toho podnikne odvetné kroky proti americkým vojenským zariadeniam v regióne a pokúsi sa uzavrieť Hormuzský prieliv. Predpokladám, že ak by Irán tak urobil, Izraelčania by sa do boja zapojili následne. Izraelčania sa však chcú nateraz držať mimo boja, pretože nemajú obranné kapacity na odrazenie iránskych balistických rakiet. Snažia sa teda ostať stranou, ale Iránci im hovoria, že nemôžu.

Izraelčania musia vedieť, čo ste mi práve povedali. Ak USA zaútočia na Irán, Irán to bude považovať za útok Izraela na Irán.

To je pravda. Pamätajte si, že medzi 28. decembrom minulého roka a 14. januárom 2026 došlo k veľkej kríze v súvislosti s protestmi. Vyzeralo to tak, že prezident Trump bol pripravený vyslať bombardéry ráno 14. januára. Vy ste vtedy svojmu hosťovi položili v podstate tú istú otázku, akú ste položili mne, a to bolo len pred dvoma týždňami. 

Ale to, čo sa stalo 14. januára, čo zastavilo prezidenta Trumpa, bol v prvom rade fakt, že Izraelčania ho požiadali, aby neútočil na Irán. 

Zamyslite sa nad tým. 14. januára ho Izraelčania požiadali, aby neútočil na Irán. Dôvodom bolo, že Izraelčania pochopili, že ich obranné schopnosti nestačia na to, aby zvládli masívny útok balistickými raketami z Iránu. Za nasledujúcich 15 dní sa nič nezmenilo. Izraelčania stále nie sú v dobrej pozícii, aby sa bránili v prípade útoku Iránu. Vyzerá to tak, že Američania sú v otázke útoku na Irán takmer sami. 

Aká je teda pravdepodobnosť, že zaútočíme? 

Na to je veľmi ťažké to odpovedať. Dôvod, prečo je to ťažké povedať, je na jednej strane to, že Trumpova rétorika je silne radikálna a dáva najavo, že má revolver von z puzdra a je len otázkou minút, kedy stlačí spúšť. 

Na druhej strane, keď sa pozriete pozorne na to, aké sú jeho ciele, čo sa snaží dosiahnuť, a potom si premyslíte, aké vojenské prostriedky má k dispozícii na dosiahnutie týchto cieľov, nezdá sa, že by bol za tým nejaký premyslený a realizovaný plán. Neviem, čo môže s celou tou vojenskou silou urobiť... 

Aký má teda zmysel ju použiť? 

Vrátim sa k 14. januáru. Nespomenul som druhý dôvod, prečo sme 14. januára nezaútočili – americká armáda mu v ten deň povedala, že vzhľadom na to, že protesty skončili, ak by sme použili vojenskú silu, ak by prezident Trump použil vojenskú silu proti Iránu, velitelia armády by nemohli zaručiť, že dosiahneme rozhodujúce víťazstvo. Trump sa teda rozhodol, že do toho nepôjde.

Ako by ste merali víťazstvo? Vieme, aké sú jeho požiadavky, a sú to absurdné veci: Irán by mal zrušiť svoj civilný jadrový program, musí redukovať a eliminovať rakety, ktoré sú dostatočne silné na to, aby dosiahli Izrael, a musí prestať podporovať zástupné sily. Nikdy s tým nebudú súhlasiť.

To je pravda. Ale práve preto to nie sú jeho konečné ciele. Máte pravdu. Sú to len prázdne reči. Cieľom je v prvom rade zmena režimu a v dôsledku zmeny režimu vytvorenie chaosu a rozdelenie Iránu.

Ako v Sýrii.

Presne tak. A to je to, čo chceli urobiť 14. januára. A mimochodom, v podstate sme mali vojakov na mieste už pred 14. januárom. Tí vojaci na mieste boli iránski demonštranti. Takže to, čo sa malo stať 14. januára v ideálnom svete, bolo, že demonštranti na mieste v spolupráci s americkou armádou zvrhnú režim a vytvoria chaos v Iráne. To je konečný cieľ. A to, čo americkí vojenskí velitelia povedali prezidentovi Trumpovi 14. januára, je, že to nemôžeme urobiť. Nemáme na to vojenskú kapacitu. Protesty utíchli. A protesty sa nevrátili. Možno máme viac vojenských síl v Perzskom zálive. Možno máme viac Tomahawkov. Ale predstava, že táto dodatočná vojenská kapacita zvrhne režim, je hlúpa. Nikto tomu neverí. Tak prečo by útočil? Mohli by ste tvrdiť, že dôjde k obmedzenému útoku – prezident Trump zaútočí niekoľkokrát v priebehu jedného dňa a nakoniec vyhlási víťazstvo.

Aký by bol cieľ obmedzeného útoku? To nezničí režim za jeden deň. Unesie ajatolláha z postele o 2:00 ráno, ako to urobil s prezidentom Madurom?

(Smiech.) Nie, je to stratégia na zachovanie tváre. Problémom Trumpa je, že sa dostal do slepej uličky. Vystupoval ako tvrďas. Zhromaždil všetky vojenské sily v Perzskom zálive. A čo teraz urobí? Odíde a neurobí nič? To mu spôsobí celý rad problémov. Takže musí niečo urobiť. 

Keďže nemôže zvrhnúť režim a nechce sa zapojiť do zdĺhavého vojnového konfliktu, v ktorom by bombardoval Irán nasledujúce dva roky, dalo by sa argumentovať, že by mal uskutočniť jednodňový útok. Problémom tohto argumentu však je, že Iránci to predpokladali. A Iránci mu povedali, že ak spustí akýkoľvek vojenský útok, budú reagovať plnou silou. Z toho vyplýva, že Trump sa nemôže vyhnúť dlhej vojne. 

A aby som sa vrátil k mojej predchádzajúcej myšlienke, Izraelčania sa nemôžu vyhnúť tomu, aby boli vtiahnutí do tejto vojny, čo nechcú. Takže Trump je naozaj v zložitej situácii.

Čo teda povie Kongresu a americkému ľudu? Vieme, že nebude žiadať povolenie Kongresu, pretože, ako hovorí plukovník McGregor, a nerád to hovorím, ale bohužiaľ si myslím, že je to pravda, sme v postkonštitučnej ére.

Áno, súhlasím.

Čo povie Kongresu? A čo povie americkému ľudu, prečo míňa miliardy dolárov, ich dolárov, nie svojich, na útok na Irán?

Viete, že je génius vo vymýšľaní naratívov, ktoré majú málo spoločného s realitou. Takže vy, ja a väčšina ostatných ľudí budeme vedieť, že to bude zbytočný vojenský útok. Ale on to bude prezentovať ako veľké víťazstvo. Mnoho ľudí mu uverí, najmä jeho voliči a, viete, tá časť médií, ktorá sa s ním stotožňuje. Izraelčania mu to, samozrejme, pomôžu vykresliť ako veľké víťazstvo. A vieme, aký veľký vplyv majú dnes v médiách v Spojených štátoch. A tak by mu to teda prešlo.

Dobre. Boli ste vojakom. Ste absolventom West Pointu a strávili ste roky v letectve. Ste geopolitický teoretik na najvyššej úrovni. Aká silná je podľa vás obrana Iránu?

Vôbec nie je silná. Ani obrana Izraela nie je silná, napriek všetkým peniazom, ktoré na ňu vynakladajú. Obidve strany majú veľkú ofenzívnu schopnosť. Majú schopnosť útočiť jedna na druhú. Chcem tým povedať, že Irán nemôže urobiť veľa pre svoju ochranu zostrelením izraelských lietadiel, dronov a rakiet. Ale môžu podniknúť odvetný útok na izraelské územie balistickými raketami, riadenými strelami a dronmi. Takže tu máme dva štáty, ktoré sa môžu navzájom skutočne zničiť, ak vypukne vojna.

Prečo je vôbec Irán v hľadáčiku Trumpa? Nemôže tvrdiť, že je hrozbou pre americkú národnú bezpečnosť. Poviete mi: "Sudca, máte ma vo svojej relácii už tri roky. Nebuďte naivný. Viete, prečo je Irán v hľadáčiku Trumpa – pretože to vyžaduje loby."

Samozrejme. Naša politika voči Blízkemu východu je v podstate riadená izraelskou loby. Keby nebolo Izraela, mali by sme s Iránom dobré vzťahy. V 90. rokoch sa napríklad Clintonova administratíva pokúsila o zbližovanie s Iránom. A boli to vlastne Iránci, ktorí ako prví oslovili Clintonovu administratívu. Bill Clinton pochopil, že je v našom záujme zlepšiť vzťahy s Iránom. A hneď ako sa Clinton vydal touto cestou, loby zasiahla a vysvetlila mu, ako to chodí, teda že Izrael určuje našu politiku voči Iránu. A že nemôžeme mať dobré vzťahy s Iránom. Prezident Trump teda nemôže opustiť izraelské stanovisko.

Dovolia Rusko alebo Čína, aby Irán bol materiálne oslabený Spojenými štátmi alebo Spojenými štátmi a Izraelom?

Nemôžu zasiahnuť priamo.

Neexistuje niečo ako rusko-iránsky obranný pakt?

Nie, žiadny významný pakt neexistuje. Neexistuje žiadna aliancia, v ktorej by útok na jednu stranu bol považovaný za útok na obe strany. A Rusi sa za žiadnych okolností nechcú priamo zapojiť do vojny medzi Iránom a Spojenými štátmi alebo Iránom a Izraelom alebo Iránom a oboma týmito krajinami. 

Iráncom však podľa mňa Rusi a Číňania pomáhajú. Vráťme sa k veľkej kríze spojenej s protestmi medzi 28. decembrom minulého roka a 14. januárom, o ktorej sme hovorili predtým. Ako sme už spomínali my aj vaši ďalší hostia, Západ pašoval do Iránu terminály Starlink, aby protestujúci mohli komunikovať, keď Irán odstavil internet a telefónne systémy v krajine. A prekvapivo, Irán dokázal odstavil systém Starlink na svojom území. Otázka znie, ako to dokázali? Takmer všetci tvrdia, že mali podstatnú pomoc od Rusov aj Číňanov. A ja by som bol ochotný staviť sa, že to je len špička ľadovca, že Rusi a Číňania im poskytujú všetky druhy ďalších spravodajských informácií a dokonca aj materiálnu pomoc. Ale to je niečo iné ako priama intervencia do konfliktu.

Súhlasím. Čo sa stane, ak Iránci uzavrú Hormuzský prieliv?

Malo by to devastujúci vplyv na medzinárodnú ekonomiku. Minulé leto, počas 12-dňovej vojny, bol jedným z dôvodov, prečo sa prezident Trump postaral, aby táto vojna trvala len 12 dní, jeho zdravý úsudok, že Iránci začínajú podnikať kroky na uzavretie Hormuzského prielivu. A on chápal, že to by malo katastrofálne následky pre medzinárodnú ekonomiku, čo sme absolútne nechceli. A to je dôležité. 

Samozrejme, Iránci to chápu. A preto dnes Iránci hovoria, že – po prvé – uzavrú Hormuzský prieliv. Po druhé, zaútočia na americké vojenské zariadenia na Blízkom východe. A po tretie, zaútočia na Izrael. To je ich odstrašujúci prostriedok. A je to celkom impozantný odstrašujúci prostriedok, čo však neznamená, že prezident Trump ho nebude ignorovať a aj tak pôjde do vojny. Ale ako sme už povedali, ťažko vidieť, čo by vojnou získal.

Vyvolá útok amerických síl na Irán, ktorý nebol schválený Kongresom, u niektorých verejných činiteľov v Spojených štátoch – (smiech) – potrebu riešiť citlivú otázku: prečo má Izrael jadrové zbrane a Irán na ne nemá nárok?

Nie. (Smiech.) Nikto nič nepovie. Máme do činenia s bezcharakternými politikmi a bezcharakternými novinármi. Takmer nikto z hlavného prúdu a takmer žiadny politik z hlavného prúdu sa nepostaví a nevysvetlí túto citlivú otázku. Je to naozaj pozoruhodné.

Prejdime k Rusku. Povedali ste, že veríte, že vojna bude ukončená na bojisku a nie v konferenčnej miestnosti. Stále si to myslíte aj teraz, keď je koniec januára 2026?

Absolútne. Tieto takzvané rokovania, ktoré prebiehajú v Abú Zabí, sú fraška. Stačí si položiť jednu jednoduchú otázku: aký je rozdiel medzi požiadavkami Ruska na jednej strane a tým, čo Ukrajina a Európania sú ochotní Rusom poskytnúť? 

Odpoveď je, že sú od seba vzdialené svetelné roky. Neexistuje ani jeden spoločný bod. Nedosiahli dohodu ani v jednej z hlavných požiadaviek Ruska. 

Ako teda dosiahnuť dohodu prostredníctvom rokovaní? Keď počúvate diskusie na Západe o tom, kde sa v tomto procese nachádzame, rýchlo zistíte, ak poznáte podrobnosti, že to nemá nič spoločné s realitou. Predstava, že sme na 90 alebo 95 percentách cesty k dohode, že stačí len vyriešiť pár detailov a potom budeme mať po probléme – to je smiešne.

Musia to byť americké spravodajské služby, ktoré to podsúvajú americkým médiám. A sám Zelenskyj prednáša reči o tom, ako sme blízko k dohode. Zelenskyj predniesol pred týždňom či desiatimi dňami reč, v ktorej povedal, že nepostúpia žiadne územie. To muselo byť určené pre domáce politické účely, lebo keby Rusi verili, že to myslí vážne, odišli by domov. Alebo si myslíte, že celý koncept Abú Zabí je fraška?

Je to fraška. O tom niet pochýb. Rusi túto hru hrajú, lebo chápu, že tu prebiehajú dve vojny: vojna na bojisku a vojna propagandy. A je v záujme Ruska vyhrať vojnu propagandy alebo dosiahnuť v nej čo najlepšie výsledky. A to, čo Rusi chcú urobiť, a Putin je v tom veľmi efektívny, je ukázať, akí sú rozumní, nikdy nestrácajú trpezlivosť, nikdy nepoužívajú ostré výrazy, hovoria, že sú vždy ochotní rokovať, hovoria, že nikdy nepovedali, že nebudú rokovať so Zelenským alebo Ukrajincami a tak ďalej. Vždy rokujú s tými realitnými maklérmi alebo obchodníkmi, ktorých Trump posiela, Jaredom Kushnerom a Stevom Witkoffom. Putin s nimi vždy rokuje alebo s nimi rokuje niekto iný v Moskve. 

Ale načo? Tieto rozhovory nikdy k ničomu nevedú. Keď počúvate, ako Witkoff a Kushner opisujú, čo sa stalo počas rokovaní, poviete si: „Nezistili títo ľudia, aké sú požiadavky Ruska, a teda, kde sa nachádzame, pokiaľ ide o pokrok v týchto rokovaniach?“ Ale to sa nikdy nedozviete. Od týchto realitných magnátov dostanete len prázdnu rétoriku o tom, aký pokrok robíme.

Vzhľadom na prevahu neokonzervatívcov v okolí prezidenta, predpokladáte, že príde nová studená vojna? Predpokladáte, že rusofóbia a sinofóbia oživia zahraničnú politiku Spojených štátov?

Sústreďme sa na vzťahy medzi USA a Čínou. Ako viete, verím, že USA a Čína už vedú intenzívny bezpečnostný súboj.

Áno.

A to sa nezmení.

Nazvali by ste to studenou vojnou? 

Rozhodne by som to nazval studenou vojnou, pretože vo svojom slovníku rozlišujem medzi studenou vojnou a horúcou vojnou. A myslím si, že určite nechceme, aby došlo k horúcej vojne. Inými slovami, studená vojna je tu. Je nevyhnutná. Je to poľutovaniahodné. Tak však funguje medzinárodná politika.

Teda pokiaľ ide o Čínu?

Áno. Podľa mňa existuje bezpečnostná konkurencia USA, dlho som hovoril, že je to nezvratné. Ide o studenú vojnu podobnú studenej vojne medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom v rokoch 1947 až 1989. Našťastie sa tá studená vojna, na ktorú si obaja dobre pamätáme, pretože sme v tých rokoch vyrastali, nikdy nezmenila na horúcu vojnu, aspoň nie na vojnu, do ktorej by boli priamo zapojené Spojené štáty a Sovietsky zväz. Musíme dúfať, že táto bezpečnostná súťaž, alebo ak chcete studená vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, sa nezmení na horúcu vojnu, pretože to by bolo katastrofálne.

A čo Spojené štáty a Rusko?

Pod vedením Joea Bidena sme boli s Ruskom vo viac než studenej vojne. Boli sme s Ruskom takmer vo vojne. Väčšina ľudí to nazýva zástupnou vojnou. Pojem zástupná vojna nestačí na vysvetlenie toho, ako hlboko sme boli zapojení do konfliktu s Ruskom za prezidenta Bidena. Bola to teda aspoň studená vojna. A tesne sa vyhla prechodu do horúcej vojny. Trump sa snaží zlepšiť vzťahy s Ruskom, čo je jedna z pozitívnych vecí, ktoré sa snaží urobiť v oblasti zahraničnej politiky. Snaží sa ukončiť vojnu na Ukrajine. A snaží sa upustiť od studenej vojny s Ruskom. Dlho som tvrdil, že je to rozumný cieľ. Mrzí ma len to, že nebol schopný vymyslieť stratégiu, ako tento cieľ skutočne dosiahnuť.

Myslíte si, že Rusi prehliadli alebo odpustili útok na rezidenciu prezidenta Putina, ktorý sa nemohol stať bez toho, aby o ňom vedel prezident Trump?

Nie je jasné, či o tom Trump vedel. CIA je občas akýmsi nevyspytateľným prvkom. Je možné, že CIA a MI6 spolupracovali s Ukrajincami a Trump o tom nevedel, alebo mu povedali, že v tej oblasti sa chystá určitý útok, ktorý sa netýka Putinovho sídla, hoci v skutočnosti sa ho týkal. Nie je teda jasné, či Trump o tom vedel. Ja si vlastne myslím, že Trump o tom pravdepodobne nevedel, lebo by to nedovolil. 

Ale naozaj zaujímavá otázka je, čo si o tom myslia Rusi? Rusi si pravdepodobne myslia, rovnako ako vy, že Trump o tom vedel. A musia podľa toho konať. Rusi si dobre uvedomujú, že Američania sú smrteľným nepriateľom. Trump môže mať v srdci dobré úmysly, ale ak sa pozriete na to, čo skutočne robí, je pre Rusov obrovským problémom. A Rusi to určite chápu. Niet pochýb o tom, že sa snažíme preniesť bremeno tejto vojny na plecia Ukrajincov. Ale stále sme do nej hlboko zapojení. Stále poskytujeme Ukrajincom veľa spravodajských informácií. Poskytujeme logistickú podporu. A pomáhame im získať zbrane. Takže stále bojujeme. Ak to vyjadrím slovami, ktoré sme používali skôr, stále sme zapojení do studenej vojny s Ruskom.

Správne. A čo Európania? Mám na mysli najmä Poľsko, Veľkú Britániu, Nemecko a Francúzsko.

Niet pochýb o tom, že hoci medzi týmito krajinami existujú mierne rozdiely v tom, ako vnímajú Rusko, Poliaci napríklad považujú Rusov za väčšiu hrozbu ako Francúzi. Francúzi však tiež považujú Rusko za smrteľnú hrozbu. A všetky tieto európske krajiny sú hlboko odhodlané zabezpečiť, aby Rusko neporazilo Ukrajinu. A robia všetko, čo môžu, aby Ukrajinu udržali nad vodou. Otázkou je, či to dokážu, keď sa Spojené štáty pomaly stiahnu z vojny na Ukrajine. A nevyzerá to tak, že by to v dohľadnej budúcnosti dokázali. Vyzerá to tak, že Ukrajina potrebuje Spojené štáty. A napriek určitým výrokom prezidenta Trumpa si myslím, že väčšina jeho rétoriky a väčšina jeho činov naznačuje, že chce vycúvať.

Čo by sa stalo, ak by Spojené štáty formálne opustili NATO?

Za predpokladu, že formálne alebo de iure znamená de facto a my sme v podstate vonku úplne, malo by to obrovské dôsledky pre Európu. 

Po prvé, tieto európske štáty by potom museli samy zabezpečiť svoju bezpečnosť. Medzi rôznymi štátmi by vznikli obrovské problémy s kolektívnym konaním. Predstava, že ak by sme vystúpili, Európania by sa spojili, vytvorili jednotnú Európu a prišli s úspešnou odstrašujúcou stratégiou voči Rusku, nie je tým, čo sa tu stane. 

Ak sa Američania stiahnu a skončí NATO, všetky tie odstredivé sily, ktoré sú pod povrchom a ktoré sú teraz pod kontrolou vďaka prítomnosti USA, sa dostanú do popredia. Vznikli by všetky možné problémy s kolektívnym konaním. Každá z európskych krajín by bola prakticky odkázaná sama na seba. Ak to vezmeme ešte o krok ďalej, je veľmi dôležité pochopiť, že Európska únia bola počas desaťročí úspešná najmä vďaka NATO. NATO poskytuje Európskej únii stabilné bezpečnostné prostredie, v ktorom môže fungovať. 

Ak by štáty v Európe boli odkázané samy na seba, museli by sa starať o svoju vlastnú bezpečnosť a niekedy by medzi sebou súťažili a niekedy by spolupracovali, čo by malo veľmi negatívny vplyv na Európsku úniu. Bolo by oveľa ťažšie zabezpečiť fungovanie Európskej únie. A Európska únia je už teraz dosť napätá. Ak sa teda Američania stiahnu z Európy, ak sa odstráni americký pacifikátor, z hľadiska bezpečnosti to bude úplne iná situácia. A ja by som tvrdil, že aj z hľadiska ekonomiky v Európe.

Rozhovor vyšiel ako podcast Judging Freedom. Mierne skrátené, preložil Timotej Dunaj.