Novinár Martin Šimečka sa pokúsil napísať optimistický, pozitívny text. Myslel to dobre, dopadlo to ako vždy. Šimečka si kopol do viacerých autorov, medzi nimi aj do Vladimíra Palka. Vraj patrí k hanebnej časti literárnej inteligencie, ktorá obhajuje fašistické Rusko a pohŕda liberálnou demokraciou.

Asi mu uniklo, že obhajovať Rusko a zastať sa pravdy sú dve rozdielne veci. Ľuďom s predsudkami to však budete vysvetľovať márne.

Šimečka, ako sme si pri ňom zvykli, sa neobťažoval argumentovať. Vystačil si s kazateľským a moralistickým tónom. To jednoduchému, progresívnemu publiku stačí.

Tragédiou novinárov ako Šimečka nie je to, že sa roky politicky aj morálne mýlili. Ani to, že skúsenosť dáva za pravdu ľuďom ako Vladimír Palko. Skutočnou tragédiou progresívnych novinárov je až to, že na svojich omyloch vystavali svoje naduté, povýšenecké presvedčenie. Svoju pýchu.

Mýliť sa, utekať pred realitou, merať dvojakým metrom, betónovať vlastné klanové predsudky – a hrať sa pritom na tých lepších a osvietených… To je jadro operačného systému bývalých liberálov, dnes progresívcov. Ak im niekto nastaví zrkadlo a usvedčuje ich z pokrytectva a klamstiev, zaradia ho na zoznam vnútorných nepriateľov. Za tých, ktorí upozorňujú na nepríjemné pravdy, sa predsa treba hanbiť.

V ich dogmatickom svete nie je dôležité vedieť. Dôležité je patriť do správneho, predpísaného tábora. Treba poslúchať „európske autority”. A treba trestať neposlušnosť.

Také sú pravidlá ich klanu. Prosté, ale účinné.

Asi netreba pripomínať, že výsledkom tohto chorého prístupu sú potom choré charaktery, choré hlavy. A chorý svet.

Veľmi dobre to už dávnejšie vystihol americký publicista David Sirota v článku pre Huffington Post. Tvrdil, že v reálnom svete alebo vo svete biznisu sa za chyby platí. Ak sa niekto opakovane mýli, vyhodia ho z práce. Sú tu však podľa neho výnimky: politika a médiá. Tam môžu byť pomýlené hlavy povýšené. A tí poctivejší, ktorých slová sa potvrdili, môžu končiť ako vyhnanci.

Ako príklad Sirota uviedol rok 2003 a vojnu v Iraku. Americké tajné služby prišli s manipulatívnym výmyslom, že Saddám drží zbrane hromadného ničenia, ktoré ohrozujú Západ. Túto lož si okamžite osvojili západné vlády. A po ich vzore aj médiá. Robili provojnové kampane, ktoré boli postavené na podvrhoch a klamstvách tajných služieb.